Herec Jozef Vajda žije s manželkou Júliou v pokojnej časti Bratislavy, v Devíne. Už dávnejšie priznal, že prírodné prostredie, kam sa pred rokmi z centra mesta nasťahoval, je pre neho veľmi dôležité.

„Začal som chodiť k Dunaju a predstavovať si, že rieka unáša so sebou všetku únavu mojej mysle. Našiel som si tri kamienky, ktoré som si vybral na brehu. Kažú noc som si ich dal pod posteľ – pod hlavu, pod srdce, pod nohy. Zakaždým, keď som sa ráno zobudil, tak som sa cítil akýsi ľahší, akoby zo mňa vysávali negativitu,“ hovorí v knihe Moja cesta. Kamienky potom cez deň očistil v rieke a nabil na slnku, aby nestratili zázračnú moc. Jeho láska Júlia ho naučila kúpať sa v studenej vode a mnoho ďalších vecí, ktoré objavil.

Chalupa Jozefa Vajdu a Júlie Vajdovej je príjemným útočiskom. Má tri spálne, obývačku, kuchyňu a zázemie.
Zdroj: Matej Kalina

Čarovná moc

„Príroda má nado mnou čarovnú moc. Doslova preciťujem spojenie s riekou, trávou, so stromami a vdychujem celým telom harmóniu, ktorá z nich vychádza,“ dodal.

Herec má to šťastie, že natrafil na ženu, ktorá mu aj tieto jeho potreby zabezpečuje plným priehrštím. Vďaka nej a jej energickosti totiž môže intenzívne vnímať spojenie s prírodou aj na inom mieste Slovenska.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Vajdovci majú chalupu v malebnom prostredí Považského Inovca, kde strávili týždne, keď zúrila korona. Dvere do tohto svojho kráľovstva pootvorili pre portál Lepšie bývanie.

Rovinu nechcela

Chalupa stojí na slnečnom svahu, z jednej strany lesa z druhej hranicu pozemku tvoria kríky, popri ktorých tečie potok, zozadu ju chráni les.

Vyzerá to tak, že chalupa tu stojí veky, no je dielom vynachádzavosti a cieľavedomosti. Miesto našla totiž pani domáca. Pamätá si na moment, keď sa rozhodla, že chalupu postaví tam, kde stojí veľký les. „Keď som pred rokmi šla zo školenia súdnych znalcov v Žiline, zastavila som sa za Trenčínom na salaši. Vytiahla som vtedy ešte papierový autoatlas a začala som v ňom listovať, kde by som chcela chalupu. Uvedomila som si, že ,na Maďaroch‘ ju nechcem, rovina s kukuricou ma nelákala,“ povedala Júlia Vajdová Šarmu.

„Záhorie som zamietla preto, lebo je tam stále vietor a prach z piesku, Pohronie malo vtedy veľmi zlú cestu so samými zákrutami, na ktorých vznikali nehody, tak mi vyšlo Považie,“ dodala s tým, že pri hľadaní miesta dbala na to, aby tam bol veľký les, voda a hlavne pokoj. „Tak som sa rovno od tých halušiek vybrala na Starú Lehotu, Novú Lehotu, za starostom, do krčmy, na benzínku a do dvoch rokov sa mi podarilo kúpiť pozemok,“ prezradila nám.

Kontroluje

Júlia Vajdová priznáva, že výstavbu chalupy mala absolútne pod palcom: „Keď máte ideu, ktorú chcete mať splnenú, musíte ju kontrolovať. Mám to aj v pracovnej náplni, keďže som audítorka a súdna znalkyňa, ja vlastne celý život kontrolujem... je to už moja profesionálna deformácia,“ smeje sa.

Kontrolovala dobre, pretože chalupa vyrástla podľa ich predstáv a či už sami, alebo so širšou rodinou, tam radi trávia čas. Ukryli sa tam aj pred koronou. „Milujeme tento kraj a jeho energiu, možno aj preto sme zdraví,“ hovorí.

Divočina

Oddych neznamená pre manželov len sedieť v kresle na terase. „Je tu naozaj jedinečné prostredie, ktoré máme radi a ono sa nám odvďačí tým všetkým, čo nám poskytuje. Pod chalupou je potôčik, obklopujú nás statné stromy, ktoré dýchajú, na našom pozemku je divočina, kde som našla pred týždňom celú misku húb. Urobila som z nich polievku,“ hovorí spokojne.

Plné vrecia

Júlia Vajdová však netají, že idyla nie je zadarmo. Aby sa cítili dobre, musia vysúkať rukávy nielen na chalupe. „Čistili sme okolie potoka, pretože to tam vyzeralo, akoby si niekto z neho urobil smetisko. Vynosili sme odtiaľ desiatky vriec plastu a smetí, ktoré tam vôbec nepatrili,“ hovorí. S úsmevom dodáva: „Pani starostka má z nás radosť, lebo vždy zaplníme smetiaky.“

Jazdí len herec

Keď prídu manželia na chalupu, môžu si vyjsť do okolia aj na vlastných koňoch. „Sú ustajnené u našich kamarátov, ktorí sa o ne s láskou starajú,“ vysvetľuje. Na otázku, či si radi zajazdia spolu, so smiechom odpovedá: „Nie. Kôň je veľmi veľké zvieratko, veľmi silné a veľmi tvrdohlavé. A napokon – nemusím mať všetko na svete!“ Keď sa jej pýtame, či ona alebo manžel niekedy sami neutečú vyčistiť si hlavu na chalupu, zareaguje: „My chodíme vždy spolu, ale rešpektujeme navzájom pracovné povinnosti...“ 
Katarína Čulenová, FOTO: Matej Kalina, ARCHÍV J. V.

Chalupa má tri spálne, obývačku, kuchyňu a zázemie.
Obrus ani obliečky na vankúše nie sú ručnou prácou panej domu. „Sú to obyčajne dovolenkové úlovky. Keď vidím peknú vec, ktorá by nás potešila aj doma, rada si ju priveziem.“
Dom je plný milých drobností – svoje miesto tu má železná žehlička, podkova či staré hodiny. „Na blšáky alebo burzy nechodím, lebo to zvádza bezhlavo nakupovať a človek sa len zahádže starými vecami. Robím to tak, že keď ma niekde niečo osloví, kúpim si to,“ hovorí Júlia.
Na kúrenie drevom nie sú odkázaní, kozub je však romantika. Herec ako prvé po príchode zapaľuje sviečky a zakladá oheň.
Jedálenský stôl je rozkladací, zmestia sa zaň pohodlne všetky návštevy.
„Na všetkom je kus práce, ktorú sme museli odviesť, a veľký kus lásky, ktorú sme tomu venovali. V chalupe nie je vec, ktorú by som mala najradšej, mám tu rada všetko.“