Uplynulo desať mesiacov od momentu, keď záchranka odviezla spisovateľa Jozefa Banáša do nemocnice s kovidom. Bol dehydrovaný a len matne si pamätá, čo sa vtedy dialo. „Rozhodne si pamätám na ten intenzívny pocit bezpečia, keď ma položili do postele. Vnímal som prítomnosť lekárov a sestričiek. Povedal som si, panebože, už som v ich objatí, tu sa mi nemôže stať nič zlé. V nemocnici som zažíval veľmi silné emócie dojatia z toho, ako sa o mňa starali...“ povedal nám v januári po prepustení, keď bol ešte schudnutý a fyzicky oslabený. V nemocnici strávil osem dní vrátane Vianoc. Ako sa mu podarilo nabrať pôvodnú kondíciu?
Pridával schody
„Mal som vtedy prvý raz v živote obojstranný zápal pľúc. Keď som odchádzal z nemocnice, lekár mi povedal, aby som do tela dostával čo najviac kyslíka. Prvý raz som sa zoznámil s oxymetrom, prístrojom, ktorý meria hladinu kyslíka v krvi, dovtedy som nevedel, že niečo také existuje,“ hovorí dnes spisovateľ, ktorý počas choroby schudol deväť kíl.
„Doma som tri dni polihoval a potom som vysadol na stacionárny bicykel. Po mesiaci som začal behať do kopca po schodoch v záhrade pri našom dome. Je ich sto. Najprv som vybehol osemkrát sto schodov, postupne som pridával. V lete som to už otočil tridsaťkrát po sto,“ hovorí bývalý volejbalista, milovník behu aj otužovania.
Kondíciu dokázal nabrať za sedem mesiacov. „Pred chorobou som bez problémov zabehol po lese desať kilometrov, dva mesiace po kovide som dal asi kilometer, potom som to striedal s chôdzou. V júli som zabehol už svoj štandard,“ hovorí.
Ide spať so sliepkami
S manželkou Máriou dodržiava striktný životný rytmus. „Večer ideme spať so sliepkami okolo pol desiatej. Ráno vstávam medzi 4.45 a 5.30 hod. Nie na budík, ale na nadšenie,“ prízvukuje. Počas prechádzky dýcha podľa návodu Holanďana Wima Hofa – základ sú hlboké nádychy a výdychy. Nasleduje asi hodinové cvičenie na pružnosť tela plus kliky a drepy s desaťkilovými činkami. „Tých dám dvesto,“ podotkne. Ďalším ranným rituálom sú raňajky: „S manželkou posedíme, podebatujeme, pijem zelený čaj. No a potom píšem, to ma teší.“
Mimochodom, počas rekonvalescencie ho duševne držalo nad vodou dopisovanie knihy s názvom Som Baťa, dokážem to! Príbeh zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu je už na svete. Mnohé jeho zásady sú Jozefovi Banášovi sympatické.
Neznášal alkohol a cigarety
„Tento geniálny podnikateľ mal filozofiu troch osmičiek: osem hodín z dňa poctivo pracuj, osem hodín poctivo spi a osem hodín poctivo užívaj života najmä na svoj fyzický a duchovný rozvoj,“ hovorí.
Zdôrazňuje ďalšiu Baťovu myšlienku: „Každý štát, ktorý nestavia športoviská, bude stavať polepšovne a nemocnice. Baťa to robil. Keď v roku 1932 zomrel, mesto Zlín malo 28 000 obyvateľov, osem štadiónov a najvyššiu spotrebu mlieka na obyvateľa v Československu, zároveň najnižšiu spotrebu alkoholu. On sám pestoval turistiku a jazdil na koni. Keď prijímal do zamestnania ľudí, museli vyplniť kolónku o svojom zdravotnom stave a ambíciách. Bol abstinent, neznášal cigarety…“ vymenúva Jozef Banáš, ktorý vraj od kovidu vypil asi tri pivá.
S Baťom by si rozumel za stolom – miloval šaláty rôzneho druhu. „Občas vošiel do závodnej jedálne a robil šaláty,“ hovorí. U Banášovcov sa podáva mäso asi dvakrát do mesiaca, prednosť má zelenina. Dopestujú si ju vo vlastnej záhrade, na jar aj v skleníku.
Záhrada ako fitko
„Záhrada je naše hlavné fitnescentrum, pretože je v strmom kopci. Muž, od ktorého sme kupovali náš dom, vtedy malý vinohradnícky domček, mi povedal: Jožinko, čím budeš starší, tým budeš mať lepšiu formu. Keď vyjdeš navrch, zabudneš, načo si tam išiel a musíš sa vrátiť. Tak to aj funguje. Bežne sa mi stane, že si zabudnem dole nožnice na konáre, a tak zbehnem tých sto schodov po ne,“ uzatvára so smiechom.
