V&nbsp;jojkárskej šou Bez servítky sa objaví Pezinčanka Katarína Kadlecová, ktorú priatelia a&nbsp;rodina častujú prívlastkami divoká, bláznivá či extravagantná módna štylistka. Katka je zároveň influencerka, ktorá býva so svojou rodinou na Morave. Snaží sa žiť naplno. Vie prečo...

Pred pár rokmi totiž mala ťažkú autonehodu, pri ktorej jej diagnostikovali onkologické ochorenie. Lekári jej v&nbsp;ruke našli zhubný chondrosarkóm G2, teda formu rakoviny kostí. Od operácie má problém s&nbsp;hybnosťou ruky, ale našťastie o&nbsp;ňu neprišla.

Módna štylistka, ktorá v minulosti účinkovala aj v Nákupných maniačkach, prešla osobným peklom, ale osudu sa nepoddala. Cez svoj instagram k.a.t.k.a.k.a pomáha klientkam s inventúrou a organizáciou ich šatníkov na kľúč.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Spomeniem veľmi nepríjemnú udalosť vo vašom živote. Mali ste autonehodu, ale tá odhalila vážnejší problém.

V&nbsp;roku 2016 som mala autonehodu, pri ktorej sa mi zlomili stavce na chrbtici. Dlhý čas som ležala v&nbsp;nemocnici, lebo som nemohla chodiť. Stavce boli opuchnuté a&nbsp;tlačili na miechu. Samovoľne ma začala bolieť lopatka, z&nbsp;čoho prišli na to, že mám kostný nádor.

A&nbsp;ako ste túto správu prijali?

Najskôr som bola v&nbsp;šoku z&nbsp;toho, ako dlho to nosím v&nbsp;sebe, ako sa to mohlo stať… Aj som si chvíľu poplakala. Potom som to začala brať tak, ako to prišlo, pretože si myslím, že to je najlepšie, čo človek môže urobiť a&nbsp;nerobiť si z&nbsp;toho veľkú hlavu. Boli, samozrejme, obdobia, keď som bola nešťastná, no hovorila som si, že to mohlo byť aj horšie. Keďže som nemohla nič robiť a&nbsp;nemohla som chodiť, starala sa o&nbsp;mňa kamarátka. Navyše som ešte mala malinkú dcérku, čo bolo ťažké obdobie.

Ako sa k&nbsp;veci postavil manžel?

Žili sme spolu, len musel chodiť do práce, aby sme mali z&nbsp;čoho žiť, aby sme to utiahli. Bola so mnou aj mamina, ale najviac sa o&nbsp;mňa starala kamarátka. Potom mi jedna pani chodila upratovať, lebo s&nbsp;tou pravou rukou som nemohla nič urobiť, nešlo to.

Dcérka vnímala, že mama je chorá?

V&nbsp;čom spočívala vaša liečba?

Nemala som žiadnu chemoterapiu. Na moju diagnózu sa to nevzťahovalo, ale chodila som na rehabilitácie. Tri následné roky po sebe som mala operácie každý jeden rok, takže rehabilitácia bola v&nbsp;podstate nefunkčná.

Museli vám lekári nahradiť nejakú časť chorej kosti?

Odstránili mi 18 centimetrov kosti a&nbsp;nahradili mi ich kostným cementom. Teraz tam nemám kosť, ale náhradky.

Malo vaše telo problém s&nbsp;ich akceptáciou?

Áno, lebo kosť sa chcela prirodzene obnoviť, ale nemala sa kde, pretože je to tam akoby zabetónované. Na kostnom cemente sa vytvorila vrstva kosti, ktorú mi následne museli odrezať, lebo to tam nemalo kde byť.

Tá problémová vrstva sa vám bude pravidelne obnovovať?

Vyzerá to tak, že sa to tam znovu nespravilo, ale potom mi zas vytiekol kostný cement do ramena a&nbsp;museli mi ešte operovať rameno.

Kde ste našli energiu a&nbsp;silu, aby ste toto všetko vôbec zvládli?

Ja sa na takých veciach viem zasmiať. Čo iné mi v&nbsp;podstate zostáva, že? S&nbsp;humorom sa skrátka mnohé veci zvládajú ľahšie. Dnes chodím na pravidelnú polročnú kontrolu, sledujú mi odvápňovanie kostí. Mám lieky na bolesť, ale tie neužívam, lebo mi je z&nbsp;nich zle. Ešte mám lieky na nervy, na brnenie, respektíve aby mi nervy správne fungovali. Jazva totiž vedie pozdĺž celej ramennej kosti, takže boli poškodené aj nervy.

Aj ste si položili otázku, prečo sa vám to celé stalo?

Nie, skôr som si hovorila, ako dlho to tam bolo, a&nbsp;keby som na to nebola prišla pri autonehode, kedy by sa na to prišlo? Takže všetko zlé je aj na niečo dobré.

Napriek zdravotným problémom je z&nbsp;vás úspešná módna štylistka a&nbsp;influencerka. Ako ste sa k&nbsp;tomu dostali?

Začalo sa to „visual merchandisingom“. Vždy som robila výklady kamenných obchodov až sa z&nbsp;toho vyvinul styling do časopisov, rôzne kampane až po prácu pre moje súkromné klientky.

Čiže najskôr to bola práca v&nbsp;klasickom módnom reťazci?

Áno. Dostali sme podklady, papiere a&nbsp;na základe nich sa vytvárajú každý týždeň nové vizuály výkladov. Tým som sa postupne dostala k&nbsp;stylingu, lebo keď som nemala k&nbsp;dispozícii podklady a&nbsp;papiere od reťazca, musela som využiť vlastnú kreativitu a&nbsp;pracovať podľa seba.

Spomínali ste aj vlastné klientky. Čo s&nbsp;nimi riešite?

Venujem sa reorganizácii šatníkov. Prídem ku klientke domov, preberieme spolu celú jej skriňu, čo jej z&nbsp;nej sedí a&nbsp;čo nie, poviem jej, čo je zle. Nakombinujem jej veci, ktoré si môže obliecť, aby nemusela vo svojej skrini tápať. Na konci si povieme, čo má kúpiť a&nbsp;čo nemá vôbec nakupovať. Keď prídem domov, posielam jej ešte inšpiráciu, čoho sa má držať, čoho sa má vyvarovať.

Kde končia šaty po inventúre šatníka?

Niektoré klientky dávajú veci do bazáru, kde im to predám ja, alebo si toto riešia samy. Väčšinou to, čo u&nbsp;nich vytriedim, posúvajú rodine.

Klientky si zháňate cez sociálne siete?

Áno, cez Instagram, tam to propagujem a&nbsp;mám na tom postavené aj videá – napríklad na kapsulový šatník.

Koľko si za to pýtate?

Je to 100 eur, čiže si myslím, že to je dostupné pre každú ženu.

Aké máte klientky? Stretávate sa aj s&nbsp;bizarnými prípadmi?

Sú to väčšinou obyčajné ženy, ale teraz som napríklad pracovala aj s&nbsp;majiteľkou veľkej kliniky. Zhrnula by som, že sú tam bohaté, staršie, mladšie, všetky vekové kategórie. A&nbsp;obsah ich šatníkov je prirodzene rôzny. Niekto má viac spoločenských šiat, niekto oblečenie na tenis, na golf či na loď. Sú také, ktoré musia mať zvlášť priehradku a&nbsp;policu na každú príležitosť, čo je podľa mňa úplný extrém. Potom je toho zbytočne veľa.

Vyhľadávajú vás aj staršie ženy, ktoré sú roky zvyknuté na svoj štýl?

Staršie ženy si nenechávajú veľmi radiť, čiže pri nich si niekedy pripadám úplne zbytočná. Niekedy majú v&nbsp;skrini kúsky aj celé desaťročia.

Ste pôvodom z&nbsp;Pezinka, ale žijete na Morave. Ako ste sa tam dostali?

Vrátila som sa z&nbsp;prác zo Španielska a&nbsp;začala som chvíľu robiť na recepcii v&nbsp;Česku. Tam som spoznala svojho manžela a&nbsp;teraz tam žijem. Ale chodím robiť šatníky aj na Slovensko.

Mierite do šou Bez servítky. Čo vás motivovalo prihlásiť sa na varenie?

Hlavne ma motivoval môj Instagram. Nechcem klamať – chcem ho trošku pozdvihnúť a&nbsp;dostať do popredia. To bol hlavný dôvod.

Ako dlho trvalo, kým vás vybrali do relácie?

Bolo to rýchlo, zavolali mi a&nbsp;potom som posielala akoby videopohovor a&nbsp;do týždňa mi dali vedieť.

Podľa akého kľúča ste varili?

Asi odoka som pleskla, čo som našla na internete, a&nbsp;to som skúsila. (Smiech.) A&nbsp;hlavne mám rada ľahšie veci na jedenie alebo ľahko urobené veci, tak podľa toho som išla – rýchlo a&nbsp;jednoducho.

Jedávate aj nezdravé jedlá?

Jasné, ja si dám aj segedínsky guláš, aj vyprážaný syr. Mne to neprekáža, len to nemusím mať každý deň.