Tomáš Holý prežíval veľkú lásku s rockerkou Hankou Zaňákovou, ktorá vtedy už používala svoje umelecké meno Lucie Bílá. Tá si na svoju dávnu lásku Tomáša a na jeho skon zaspomínala v životopisnej knihe s názvom Teď už to vím … Možné je všechno. Lucie aj po toľkých rokoch hovorí o svojom priateľovi s nečakanou pietou: „Zamilovať sa do takého chlapa nebol problém. Hovorili sme mu Božský, ja a naša partička priateľov, dnes už zavedených právnikov. Keď naňho spomíname, hovoríme o ňom, ako by bol niekde vo Francúzsku, kde veľmi túžil aspoň chvíľu žiť. Ako by sa mal každú chvíľu vrátiť a zase vymýšľať pestvá.“
FOTO Takto si pamätáme detského herca Tomáša Holého!
Každý z nich bol z iného cesta, a predsa si výborne rozumeli, ako speváčka popísala vo svojej životopisnej knihe. Dokonca spolu bývali. Lucie, ktorá celý život miluje ručné práce, dodnes s úsmevom spomína, ako Tomášovi na Vianoce v osobnom rekorde dokázala zo samej lásky upliesť za tri dni čierno-zelený pruhovaný sveter. „A potom sme išli na Silvestra spoločne vlakom, on bol za hviezdu a podpísal sa nejakým deťom, zatiaľ čo mňa vtedy málokto poznal,“ opísala speváčka svoju poslednú spomienku na chlapca, ktorý „bol v električke schopný presvedčiť vodiča električky, aby mu svoje vozidlo odovzdal – a to už pre neho bolo herectvo dávno passé“.
FOTO Tomáš Holý v čase, keď chodil s Luciou Bílou!
Lucie sa o Tomášovej smrti dozvedela po návrate zo zájazdu na Slovensko. „Po mojom odchode trávil Tomáš čas na chalupe so svojim kamarátom, ktorý mal prezývku Šlajch. V dedinskej krčme sa dohodli, že zburcujú ďalších známych a usporiadajú poriadny záťah. Mali máličko upité, ale Tomáš chcel silou mocou šoférovať. V plnej rýchlosti narazili čelne do stromu. Šlajch mal odreté koleno, Tomáš bol na mieste mŕtvy.“ Pohreb bol podľa Lucie rýchly, tichý a súkromný. „Nebyť Tomášovej mamičky Marušky, ktorá bola rovnako silná ako on, nezvládla by som to. Takto si pamätám len čiernu tmu a Marušku vedľa seba. Viete, my s Tomášom sme mali pocit, že sa nás štatistika netýka, že je život lúka, po ktorej môžeme behať, ako chceme. Potom prišla táto rana.“
