Keď ste nakrúcali Wipeout, strávili ste so súťažiacimi a štábom takmer mesiac v Argentíne. Aký bol?
Krásny, aj keď najmä pre súťažiacich niekedy ťažký až drastický. Napriek tomu si myslím, že nikto z nás na Buenos Aires nezabudne. Bol to neuveriteľný mesiac, hoci sme najviac času strávili na ihrisku, kde sa súťaž nakrúcala. Ale aj tak sme si sem-tam našli nejakú tú minútku na návštevu mesta. Ak by som to mala vyjadriť v percentách – 90 percent práce, 10 percent voľna.

Priniesli ste si odtiaľ aj nejaký recept, ktorý teraz varíte svojim návštevám?
Pravdu? Ani veľmi nie. Som vegetariánka a Argentína je v prvom rade krajina steakov, takže som to tam mala trošku ťažšie. Zato mužská časť výpravy si tradičnú stravu nemohla vynachváliť. S režisérom Pepem Majes - kým a moderátorom Liborom Boučkom sme boli zohratá trojica, ktorá najviac času trávila spolu, a keďže Libor mal vo svojom mobile nainštalovanú funkciu, ktorá mu vyhľadávala najlepšie reštaurácie v okolí, ochutnali sme ich jednu za druhou. Najlepšia bola peruánska, pripomínala klasickú slovenskú kuchyňu.

Argentína je nielen krajina steakov, ale aj temperamentných mužov a tanga. Čo vás dostalo viac?
Oboje! Argentínčania sú veľmi európsky fungujúci a zmýšľajúci muži. Majú príjemnú, živú auru, šmrnc, energiu a živelnosť. Sú hrdí, vášniví a temperamentní, a to sa mi páči. Čo sa týka tanga, tomu som prepadla hneď prvý deň a ako sa na tango patrí, zatancovala som si ho priamo na ulici s pravým Argentíncom.

Dá sa teda povedať, že vás zaujmú skôr živelní muži?
Z prípadu na prípad, mne sa hlavne páčia milé, príjemné typy ľudí. Je pre mňa podstatné, aby bol človek už na prvý pohľad dobrý, zábavný, živý a mal rovnako dobrodružného ducha ako ja. A ak je navyše aj športovec alebo je temperamentný, je to bonus navyše.

Športovec preto, aby vám stačil?Pri vašich zvieratkách a thajskom boxe je to asi potrebné...
Ále vôbec nie, ja som skôr pasívny športovec, iba nedávno, pred dvoma mesiacmi, som sa dala na thajský box a hoci nemám rada násilie, nesmierne sa mi páči. Veľmi rýchlo zvyšuje kondičku a najmä je to druh tréningu, kde je nutná disciplína a rešpekt. Naša trénerka je na jednej strane milá a šarmantná učiteľka hry na flautu, na strane druhej je však absolútne prísna a radikálna. Všetci ju na slovo počúvame, rešpektujeme a „makáme“.

Klasické polihovanie na pláži vás na dovolenke teda príliš neuspopkojí?
Radšej mám, keď môžem spoznať krajinu takú, aká naozaj je, nie iba turisticky vyhradené rezorty. Som pomerne dobrodružný typ, vrhám sa do vecí, na ktoré by sa možno opatrnejšie typy nikdy nedali. Musím však povedať, že sa mi to vyplatilo a že ak by som počúvala príliš úzkostlivé rady sprievodcov, tak by som nezažila a nevidela ani zďaleka toľko, koľko som zažila. Keď som bola napríklad s kamarátkou, blondínkou ako ja, v Keni, všetci nás varovali, aby sme nešli mimo areálu a nebavili sa s domorodcami. A my sme sa vybrali na vlastnú päsť Mombasou. Videli sme celé mesto, okolie a dokonca aj originálnu kenskú diskotéku. Všetko dopadlo skvelo...

Ale nech je cesta akokoľvek dobrodružná, viem, že sa z nej vždy ponáhľate späť k svojim zvieratkám. Koľko zvieracích členov má aktuálne vaša domácnosť?
Mám tri mačičky: štvorročnú Saharku, čiernu Šangrilku a desaťročnú Miušku. Tá je z nich najstaršia. Psík Štefinka má tri roky a koník Dior dvadsaťšesť.

To sa pri nich máte čo obracať!
Ani nie, už máme zabehaný rytmus a sme perfektne zladení. Ľúto mi je len, keď niekam odlietam a nemôžem si ich zbaliť všetkých so sebou. Aj teraz pricestuje brat s rodinou z Košíc, aby sa mi popri svojom bratislavskom výlete postarali aj o moje šelmy. Veľa mi pomáha aj naša asistentka réžie Mariannka, ktorá má perfektnú rodinu a Štefi ich zbožňuje. Tam si užije niečo, čo nemá u mňa.

Spomenuli ste veľkú rodinu, neplánujete v najbližšom čase niečo podobné aj vo vlastnom živote?
Ale áno, veľmi rada by som mala malú rodinku, čoraz viac a viac o nej rozmýšľam. Nemusela by byť obrovská, pokojne by som sa uskromnila aj s jedným bábätkom, ale na druhej strane človek mieni a osud mení, takže uvidíme...