"Ak chceme, aby bol svet krajší, mali by sme dávať lásku všetkým vo svojom okolí. Mám však pocit, že v súčasnosti je akési ťažké byť láskavý," skonštatovala Jana Hospodárová v debate o tom, aké je potrebná láska a tolerancia v našom živote, aby bol znesiteľný. V útulnej kaviarni v centre Bratislavy moderovala krst knižky esejí s názvom Učiť sa láske od uznávaného psychológa profesora Ivana Štúra (†82).

Nájde sa vo vašej knižnici aj psychologická literatúra? Nie každý je ochotný alebo schopný zahĺbiť sa do teórie o duši, ktorá niekedy odhalí človeka na kosť.

Mnohí ľudia nemajú dôveru v psychológov, majú dojem, že im nedokážu pomôcť. Ja k psychológom dôveru mám, ale k takým, ako bol profesor Ivan Štúr, ktorý nebral ľudí a ich problémy tabuľkovo. Jeho odbornosť, ale aj prirodzená životná múdrosť sú závideniahodné a stále inšpirujúce. Nie som natoľko silná ani múdra, aby som všetko dokázala aplikovať vo svojom živote, ale to neznamená, že sa vzdávam. V mojej knižnici je nespočetné množstvo kníh a teraz pribudla už aj štvrtá knižka práve od profesora Štúra. Zo všetkých psychológov ma zaujal najviac. Aj preto, že jeho jazyk je prirodzený, bez ťažkých odborných termínov, ktoré by si musel človek prácne prekladať. Je zrozumiteľný, ľudský. Jeho knihy však neprečítate ako ľahkú dovolenkovú literatúru. Musíte sa pri nich zamyslieť. No vedia pomôcť.

Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie láska?

Napadne mi všeobjímajúca láska, keď sa ľudia snažia byť láskaví a robiť život jeden druhému príjemnejším, nielen cit k najbližšiemu človeku, k partnerovi, rodičom či deťom. Keby tej všeobecnej lásky panovalo na svete viac, bolo by to úžasné. Mám pocit, že zatiaľ vyhrávajú skôr peniaze a moc. Keby láska bola na prvom mieste, nebolo by vojen, ktoré pripravujú ľudí o to najvzácnejšie, čo majú – o život.

Kniha, ktorá sa dnes krstila, sa volá Učiť sa láske. Dá sa to vôbec? Museli ste sa učiť niektorej forme lásky?

Nechcem povedať, že som lenivá na to, aby som sa niečo učila, ale som skôr spontánny typ človeka. Je pravda, že pri spolužití ľudí sa musia obrusovať hrany. Keď sa muž a žena spoznávajú, najskôr je všetko ružové, úžasné, krásne, ale potom človek zbadá, že aj objekt jeho lásky má nejaké nedostatky či zlé vlastnosti, ktoré sa mu nemusia vôbec páčiť. Musíme sa však s nimi nejako vyrovnať a hovoriť o tom, čo sa nám nepáči. Toto mi ide. (Smiech.) Viem povedať, čo sa mi nepáči. Ale netvrdím, že sa to vždy podarí zmeniť. A nielen na druhom, ale aj na mne samej. Som človek, ktorý si uzná svoje chyby a zlé stránky. Je však ťažšie na nich pracovať a zmeniť ich v realite.

Na akej vlastnosti musela tvrdo pracovať? Čítajte na nasledujúcej strane.