Brali ste účasť v šou ako výzvu alebo ste museli prejaviť aj dávku odvahy?

Prvú sériu som so záujmom sledovala so svojou dcérou a dobre sme sa zabávali. Keď ma oslovili s ponukou, súhlasila som s pokorou aj s veľkým očakávaním.

Mali ste už nejaké spevácke skúsenosti?

Žiadne. Ako malá som veľmi túžila vystupovať v relácii Zlatá brána, ale nepodarilo sa (smiech). V šou som si mohla zaspievať desať svetových a domácich hitov. S podporou muzikantov, tanečníkov, maskérov a ľudí zo štábu to bola príjemná a nezabudnuteľná skúsenosť.

Ktorá z vašich premien bola najpôsobivejšia?

Hneď druhá, kde som robila Kuka zo skupiny Horkýže Slíže. Nalepili mi bradu, dali parochňu, okuliare a bolo to. Myslím, že som sa na Kuka aj podobala. Dokonca mi poslal esemesku, že sa mu moje vystúpenie páčilo.

A ktorú pieseň ste si zaspievali s najväčšou radosťou?

The Shoop Shoop Song od speváčky Cher, s ktorou som vyhrala celé kolo. Odjakživa ju mám rada. Ide v nej o rozhovor medzi matkou a dcérou o chlapoch a o rôznych iných veciach.

Vediete aj s Maruškou podobné debaty?

Už riešime všeličo, veď bude mať dvanásť rokov. Tú skladbu od Cher som si užívala o to väčšmi, že Maruška na ňu na pódiu tancovala spolu s ďalšími tanečnicami.

Akým smerom sa uberajú jej záujmy?

Zatiaľ miluje tanec, výtvarné umenie. V škole sa učí celkom dobre, bavia ju cudzie jazyky, rada cestuje. Ja som ako malá chcela byť lekárkou, ale nebudem do nej vlievať svoje nenaplnené ambície. Rozhodnutie, čím bude chcieť byť, nechám na ňu.

Vás rodičia nenútili do niečoho?

Nikdy. Boli vzácni v tom, že aj keď videli, že moje kroky nie sú v súlade s ich predstavami, nechali ma ísť svojou cestou. A vždy ma podporovali. Obdivujem ich za to, najmä odkedy som sama rodičom.

Neurobil z vás váš dospelý syn Jakub ešte babku?

Neviem o tom (smiech).

Z Marušky je už parťáčka alebo občas musíte pohroziť vztýčeným prstom?

Varovný prst a prísne obočie hrozí zakaždým, keď s niečím nesúhlasím. Najmä keď ide o poriadok. Ale pamätám sa, že aj ja som sa s mamou hádala pre neporiadok (smiech). Na druhej strane dcéru chápem – rozhodnúť sa, čo si ráno obliecť do školy, je fakt zložitý proces.

Nedávno mala premiéru inscenácia Jakuba Nvotu Kemping story, kde stvárňujete manželku bohatého muža. Hrá sa ťažko opitá žena?

Žena pod vplyvom alkoholu nie je nič vábivé. Keď si dá v spoločnosti niekto viac vína, ako by mal, je mi to nepríjemné. Snažila som sa, aby moja rola bola pre ľudí aspoň trochu milá a vtipná, aby ju poľutovali, keď už jej bohatý muž na ňu zvysoka kašle. A ona má len veľa voľného času… a dobrý koňak.

Žiť uväznená v zlatej klietke, to musí byť frustrujúce. Pohárik je často jediným spoločníkom takejto opustenej ženy…

Takých žien nie je málo – a nielen v horných desaťtisíc. Veľa ľudí nie je spokojných so svojím životom. A pohárik alkoholu aspoň uľaví na duši... Je to klamné, lebo tým sa nič nevyrieši. Inscenácia má však happy end, lebo manžel sa k svojej žene vráti a ona skoncuje s alkoholom.

Vy ste spokojná so svojím životom?

Som. Nesnažím sa hľadať veci, ktoré nemám alebo nemôžem mať. Stačí mi to, čo mám – krásne zdravé deti, prácu, ktorá ma baví, milujúcich rodičov a rodinu, veselého papagája, šantiacich psov… Už sa nemusím za ničím hnať.

Ani za nijakým…

… mužom (smiech)? Muža po svojom boku nemám už niekoľko rokov. Iste by mi svedčal, aj by mi občas padlo vhod, keby som sa mohla oprieť o pevné mužné plece.

Máte rada humor alebo ste sa jednoducho rozhodli, že budete celý život smejko?

Veselá kopa som asi už od narodenia.

Viete sa vyžalovať vankúšu?

Tak, ako sa viem veľa smiať, viem byť aj zarmútená. Keď sa dozviem smutnú správu alebo si prečítam o niečom, čo ma zasiahne, poplačem si. Najmä keď trpia deti.

Kedy ste plakali naposledy?

Nedávno pri repríze relácie Svokra. Gizka Oňová bola v rodine s malými deťmi, ktorá žila v dome bez elektrického prúdu. Deti sa učili pri sviečkach. A keď ich mama prichádzala domov a videla, že im robia elektrinu, od dojatia sa pustila do plaču. Aj mne stiahlo hrdlo a veru som si s ňou poplakala. Taká samozrejmosť a pre niekoho je to veľká životná túžba.

Môžete sa kamarátkam zdôveriť so skrytými tajomstvami svojej duše?

Mám priateľky ešte zo strednej školy, ale aj zopár kolegýň, ako je Andrejka Karnasová. Ak si niekto získa moju dôveru, má ju na sto percent. Kamarátky sa vedia so mnou nielen zasmiať, ale si aj poplakať či ponadávať. Môžem im zavolať aj o štvrtej ráno a poprosiť: Príď po mňa. Sadnú do auta a prídu.

Na takzvaných babincoch riešite deti, prácu, ale aj chlapov. Obdivujete ich častejšie alebo ohovárate?

Mužov nikdy neohovárame, naopak, o ich chybách hovoríme s veľkým obdivom (smiech).

Mnohí muži potrebujú, aby im ženy hladkali ego...

Všetci muži chcú, aby sme ich chválili, ale ani my ženy za nimi nezaostávame. Možno nepotrebujeme, aby nás muži chválili za pracovné úspechy, ale skôr za krásu, domácnosť, starostlivosť o deti…

Pokračovanie rozhovoru nájdete v aktuálnom vydaní magazínu Báječná Žena.

Usmievavú herečku poznajú diváci z televíznych obrazoviek.
Usmievavú herečku poznajú diváci z televíznych obrazoviek.
Zdroj: Lýdia Jušková