Vďaka svojim divadelným projektom vediete kočovný život. Ešte vás neomrzelo cestovanie?

Ešte som všetko nevidela, zvedavosť a dobrodružnosť sú niekedy silnejšie ako pohodlie domova. Únavné je to najmä vtedy, keď sa zmení rytmus dieťaťa. V Austrálii sme len týždeň, je tu osemhodinový časový posun. Nikita chodí spať o tretej v noci, u nás je len sedem hodín večer. Po polnoci s ním musíme ísť ešte na prechádzku, aby konečne zaspal...

Keď sa vrátite z dlhšej cesty, nepoviete si: Už sa nehnem ani na krok?

Ale áno. Baliť kufre nie je až také strašné, ako prispôsobovať sa mentalite v tejktorej krajine. Vyžaduje si to aj dva týždne na prešraubovanie hlavy a vyla de nie strún. No aj na tom kočovaní je niečo. Stále som v strehu, otvorená novým podnetom a ľuďom. Pomáha mi to, aspoň neupadnem do stereotypu myslenia.

Váš syn Nikita má už dva roky. Učíte ho aj po slovensky?

S Nikitom sa rozprávam po slovensky, môj muž zas po maďarsky. A malý sa zrejme učí pasívne aj po anglicky, lebo s mojím mužom hovoríme len po anglicky

Médiá vášho partnera takmer vôbec nespomínajú. Tajíte ho?

Nie sme zosobášení, ale neviem nič o tom, že by som svojho muža tajila. Volá sa Peter Cseri a v Holandsku sa venuje profesio- nálnemu modernému tancu. Aj vy si myslíte, že svadba je v súčasnosti prežitok? Každý potrebuje svadbu na niečo iné. Niekto to robí kvôli rodine, iný pre majetok, ďalší, aby mal istotu, niekto svadbou zavŕši lásku... alebo sa vydá či ožení len preto, že sa to patrí. My svadbu nepotrebujeme. Napriek tomu, nikdy ste si ju ako dievčatko nepredstavovali? Predstavovala. Bola som princezná a on bol princ.

Na svadbu neveríte, no veríte na lásku. Prečo si myslíte, že sa to vylučuje?

Oslava vzťahu, takzvaná svadba, sa mi páči, lebo je to párty. Princezná s princom tancujú celú noc s celou rodinou a priateľmi… nie je to fajn? Ale sľubovať mužovi, rodine, priateľom a ešte aj štátu, že to tak zostane navždy, to sa mi už tak veľmi nepáči. Človek je s tým druhým zo slobodnej vôle. A to je jediný sľub, ktorý si tí dvaja môžu dať.

Veľa vecí v živote robíte spontánne a za pochodu. Mohlo by prísť na svet podobne aj vaše ďalšie dieťa?

Spomeniete si občas na svoju postavu Bambuľky?

Áno, ale zakaždým až vtedy, keď sa ma na ňu niekto opýta.

Nebolo by to vo vašom prípade aj vhodné meno pre dcérku?

Myslíte? Porozmýšľam o tom. Že by Bambuľka Haasová (smiech)?

Keď máte so svojím mužom Petrom voľno, ako trávite čas najradšej?

Cez leto sme boli u nás na chalupe v okolí Myjavy. Tam to obaja milujeme. Zbožňujeme robiť obyčajné veci – kosiť trá- vu, rúbať drevo, chalupárčiť, opekať, grilovať… Byť len tak v prírode a aktívne oddychovať.

V seriáli Panelák hráte Ivetu a zároveň sestru svojej skutočnej sestre Zuzane. Stane sa, že si vás ľudia mýlia?

V Paneláku ku mne prišiel nový technický pracovník a spýtal sa, či som Iveta. Usmiala som sa, že áno, myslela som si, že naráža na moju postavu Ivety. No vysvitlo, že je to bývalý spolužiak mojej staršej sestry Ivetky, ktorú nevidel pätnásť rokov. Preto si nebol istý...

Monika so synom Nikitom.

Keď vám je v Amsterdame dlho, kam vás to ťahá najväčšmi?

Domov, aj keď v Holandsku som tento rok ani poriadne nebola. Dva mesiace v zime som strávila v Nemecku, leto na Slovensku a v Maďarsku, teraz som na dva a pol mesiaca v Austrálii, po nej budem mať prácu na Slovensku a doma zostanem až do Vianoc. Odkedy sa mi narodil syn, Slovensko je pre mňa oveľa zaujímavejšie. Hlavne kvôli rodine.

Neuvažujete o návrate domov alebo ste už v holandskej metropole zakotvili doživotne?

S mojím mužom uvažujeme o tom, že väčšiu časť tohto roka strávime na Slovensku, lebo som tu dostala pracovnú ponuku. Keďže on má ponuky hlavne v Holandsku, dosť nám to určuje miesto. Ale aj na Slovensku si budujeme svoju základňu.

Čo ste sa od Holanďanov za tie roky naučili?

Chodiť na stretnutia načas. Načas síce prídem, ale akým spôsobom, to radšej nechcite vedieť (smiech). A takisto roky sa od nich učím, že ak ide o biznis, emócie musia ísť bokom, inak máte v argumentácii prehratý boj.

Učíte ich niečo aj vy?

Napríklad to, že keď ma chcú stretnúť, nech si pri tom nevyťahujú diár, aby si ma zapísali do svojho týždňového programu, ale nech sú spontánni a idú so mnou rovno na kávu. Raz som pozvala Holanďanov k nám na Silvestra. Vždy ich prekvapí aj moja oslava narodenín, keď mám navarené, napečené, veľa jedla a pitia. Oni by to pokojne oslávili aj pri sušienkach...

Monika Haasová robí performance a pohybové divadlo. V čom sa ako bežná žena cíti najlepšie? „Najradšej nosím overaly a rôzne čiapky. Mám rada oranžovú a žltú farbu a dôležitý je pre mňa aj príjemný materiál,“ hovorí herečka. A potrpí si aj na značkové alebo nóbl kúsky? Značkám sa vraj úplne vyhýba, skôr si potrpí na to, či sú bio a fair trade. „Najradšej nosím veci, ktoré si prinesiem z nejakej krajiny. Keď si ich oblečiem, pripomínajú mi to miesto.“ Za čo by dala najviac peňazí – za večerné šaty, kabelku, topánky alebo za šperk? Hovorí: „To nemám veľmi na výber. Peniaze by som dala do nejakého spa salónu alebo na geneticky nemanipulované jedlo. No najviac ich aj tak míňam na cesty.

Herečka Monika Haasová: Svojho muža netajím

Výber pre vás