Herečka Eva Mores odišla z populárneho seriálu: Pre peniaze nestratím samu seba

Herečka Eva Mores odišla z úspešného seriálu Nemocnica: Pravý dôvod, prečo to urobila

Herečka Eva Mores otvorene: Prečo ma neuvidíte na Dúhovom pochode

Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Leto je pre väčšinu ľudí synonymom oddychu, zábavy, dovoleniek. Keď sme sa herečky opýtali, či je niečo, čo si počas leta nestihla dopriať a&nbsp;ešte ju to láka, zareagovala pre mnohých asi prekvapivo: „Vôbec nemám rada leto, takže ma najviac láka jeho koniec.“ September je za dverami, takže pre Evu Mores nastáva príjemnejšie obdobie.

Dokážete oddychovať? Mnohí ešte aj ležiac pri bazéne alebo na horskej túre rozmýšľajú, čo urobia, keď sa vrátia z&nbsp;dovolenky. Ste tento typ?

Nie. Keď oddychujem, skoro to až vyzerá, že som zomrela.

Považujete sa predsa len za vorkoholičku?

Považujem sa za karieristku, ale neviem, či som vorkoholička.

Máte tendenciu púšťať sa do mnohých aktivít a&nbsp;potom zažívať pocit, že na vás padajú?

Tento pocit zažívam skôr v&nbsp;sú­kromnom živote, pretože v&nbsp;práci si to napokon vždy zariadim tak, aby som stihla všetko, nech je toho akokoľvek veľa. Táto úžasná schopnosť ma úplne opúšťa, pokiaľ ide o&nbsp;súkromný život.

Pre divákov, ktorí si obľúbili vašu seriálovú postavu lekárky Denisy Antalovej, bolo prekvapením, že už nebudete súčasťou Nemocnice. Človek si položí otázku, čo môže byť za dobrovoľným odchodom herečky z&nbsp;dobre zabehnutého projektu, ktorý znamená aj stabilný príjem. Čo bolo vaším dôvodom?

Za skúsenosť s&nbsp;Nemocnicou som vďačná, pretože pre mňa bola nesmierne dôležitá a&nbsp;dala mi fakt veľa, no každý projekt má svoj vývin a&nbsp;Nemocnica už bola v&nbsp;istom bode natoľko nekompatibilná so mnou aj so spôsobom, akým chcem profilovať svoju kariéru, že od istého bodu už bola pre mňa prínosom, len čo sa týka finančnej stability a&nbsp;nejakého hmotného zabezpečenia. Čo sú, samozrejme, tiež príjemné benefity, no nie až tak, aby som ich nadobúdala za cenu vlastnej integrity.

Lukáš Vaculík mi na otázku, či môže herec vyhorieť, odpovedal, že v&nbsp;hereckej brandži sa s&nbsp;tým stretne skoro každý a&nbsp;vôbec nezáleží na veku. Dôvody sú rôzne –&nbsp;človek vpadne do množstva projektov, ale nebavia ho alebo sú v&nbsp;zlej kvalite, alebo aj točí skvelé veci, ale nemá čas žiť. Cítili ste niekedy, že sa vás to dotýka?

Podľa mňa v&nbsp;otázke vyhorenia nezáleží ani na veku, ani na povolaní. Ja som zatiaľ nevyhorela, ale v&nbsp;istom bode som od toho nemala ďaleko. To bol bod, v&nbsp;ktorom som pochopila, čo vlastne to vyhorenie znamená. Dovtedy som tomu nerozumela.

Videli ste to u&nbsp;niekoho z&nbsp;kolegov?

Musíte mať k&nbsp;človeku blízko, aby ste si všimli, že vyhorel, a&nbsp;ja si takto blízko kolegov nepúšťam, takže nie. Ale vždy si všimnem toho nevyhoreného.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

Máte čas na život, respektíve boli obdobia, keď ste „svoj život“ kvôli práci nemali a&nbsp;prekážalo vám to?

Často mávam obdobia, keď kvôli práci nemám čas na osobný život, ale neprekáža mi to. Vždy je to len obdobie. Niekedy trvá mesiac, niekedy rok, ale vždy má začiatok a&nbsp;koniec.

S&nbsp;vašou postavou sa scenáristi Nemocnice rozhodli rozlúčiť tak, že odchádza za rodinou. Vy ste sa raz tak pekne vyjadrili, že ste dieťa troch rodičov. Vysvetlíte?

Vaši biologickí rodičia sa rozviedli?

Áno, tak ako väčšina rodičov, aj moji sú rozvedení.

Boli ste zrejme ešte malé dieťa, ako ste to vnímali? Máte pocit, že v&nbsp;sebe nesiete nejakú traumu z&nbsp;rozchodu rodičov?

Mala som šesť a&nbsp;nevnímala som to nijako. Mala som pocit, že je to nejaká dospelácka záležitosť, ktorá sa ma nijako nedotýka, a&nbsp;teda ani netýka. Vonkoncom nebol dôvod na žiadnu traumu.

Ako vám rodičia vysvetlili rozvod?

Iste máte okolo seba viacero ľudí, pre ktorých je to trauma a&nbsp;ktorých rodičia si nevedia prísť na meno... Je to tak?

Pravdupovediac, práve som si uvedomila, že osobne nikoho takého nepoznám.

Aký príklad či poznanie do života ste si odniesli zo svojich najbližších rodinných vzťahov?

Že tradičné hodnoty sú v&nbsp;skutočnosti oveľa hlbšie, než tam, kde ich ľudia hľadajú.

Kto mal na dobrých vzťahoch najväčšiu „zásluhu“? Mamina trpezlivosť? Tolerancia všetkých?

Dobré vzťahy medzi mojimi rodičmi si nikdy nevyžadovali úsilie od nikoho. Proste to tak bolo, prirodzene, odjakživa. Nikto sa o&nbsp;to nemusel snažiť. Veď moji rodičia sú rozvedení skoro 30 rokov a&nbsp;dodnes spolu chodia do divadla.

Mali ste niekedy pocit, že vaši otcovia medzi sebou súperia o&nbsp;vašu priazeň?

Absolútne nie. Už len tá predstava je mi smiešna. Moji rodičia sú inteligentní a&nbsp;rozumní ľudia, ktorí nepotrebujú bojovať o&nbsp;nikoho priazeň. Ich cieľom bolo s&nbsp;láskou a&nbsp;čo najlepšie nás vychovať a&nbsp;vždy v&nbsp;tom ťahali za jeden povraz. Keď som napríklad v&nbsp;puberte mala náhodou nejaký konflikt s&nbsp;jedným rodičom, automaticky som vedela, že ho mám so všetkými troma. Držali spolu bez ohľadu na čokoľvek. To bola istota, ktorá mi dávala pocit pevnej pôdy pod nohami. Vlastne si myslím, že ak spolu ľudia súperia o&nbsp;priazeň svojho dieťaťa, stali sa rodičmi skôr, než na to dozreli. Ale zas, čo ja o&nbsp;tom môžem vedieť, všakže?

Dostávali ste od oboch otcov pozornosť rovnakým dielom? Čo vám ktorý dal?

Obaja otcovia mi dali tak veľa, že keby som mala vymenovať len tretinu, bolo by to také dlhé, že by to nikto nečítal.

O&nbsp;podobe rodiny sa veľa diskutuje. Vy ste veriaca, ako to máte s&nbsp;prijatím rodín, kde tvoria pár ľudia rovnakého pohlavia?

Ak sa ma pýtate, či si myslím, že by sa malo homosexuálnym párom umožniť vychovávať dieťa, tak popravde si nie som istá, či ja, ktorá ani nemám vlastné deti, mám právo vyjadrovať sa k&nbsp;týmto veciam a&nbsp;mudrovať o&nbsp;tom, ako by to malo a&nbsp;nemalo byť. Keby som študovala vývinovú psychológiu alebo aspoň cez nejakú vlastnú skúsenosť s&nbsp;materstvom mala pocit, že som kompetentná mudrovať o&nbsp;týchto témach, určite by som sa vedela v&nbsp;tejto otázke rozvášniť, v&nbsp;zásade si však myslím, že na to nemám prostriedky. Som si však istá, že keby som bola sirota a&nbsp;mala by som si vybrať, či budem žiť v&nbsp;detskom domove alebo ma bude vychovávať homosexuálny pár, vybrala by som si to druhé. Čo sa týka mojej viery, tak áno, som síce veriaca, ale nikdy by som si nedovolila nútiť iných, aby žili podľa mojej viery, veď ja sama v&nbsp;tom často zlyhávam.

Našli by sme vás na dúhovom pochode?

Nie. Veľmi si prajem, aby sa LGBTI ľudia cítili v&nbsp;tejto krajine bezpečne, a&nbsp;vždy budem bojovať za ich práva, ale nie týmto spôsobom. Účasťou na dúhovom pochode si ľudia vyjadria podporu, podržia sa vo svojom svetonázore a&nbsp;ja rozumiem, prečo je to pre niekoho dôležité, no keďže sa tam navzájom konfrontujú len ľudia s&nbsp;tým istým presvedčením, je to zas len uzavretá bublina, na ktorú sa opačný protipól pozerá s&nbsp;rovnakou nevôľou bez ohľadu na frekvenciu diania, prípadne na to zareaguje ďalšou vlnou nenávisti či nejakým vlastným pochodom za rodinu, aby tu vedľa seba večne len pochodovali dva svety, ktoré sú príliš zaneprázdnené vyhraňovaním sa na to, aby viedli dialóg. Účasťou na dúhovom pochode len ukážem, na ktorom brehu stojím, ale o&nbsp;mne všetci vedia, na ktorom brehu stojím, ja to deklamovať nemusím. Pre mňa je efektívnejšie viesť dialóg s&nbsp;protistranou. Áno, vyžaduje si to odvahu, energiu a&nbsp;často je to zraňujúce, no na rozdiel od pochodov to prináša reálne výsledky. Každému, čo jeho je, ale ja už som stará na to, aby som za niečo bojovala len nejakou sebaprezentáciou, ktorá v&nbsp;zásade nikoho nezaujíma a&nbsp;evidentne ani nikam nevedie, a&nbsp;ak áno, tak ťažko povedať, či k&nbsp;prospechu. Všetci už dávno vieme, kto stojí na ktorom brehu, prestaňme sa o&nbsp;tom dookola rozkrikovať a&nbsp;poďme vymyslieť, čo s&nbsp;tým, lebo tým neustálym vyhraňovaním sa v&nbsp;ideologických otázkach len polarizujeme spoločnosť a&nbsp;odvádzame pozornosť od problémov, ktoré v&nbsp;tejto krajine ohrozujú nielen nás všetkých, ale aj celú demokraciu.

Netajíte, že nie ste nastavená mať vlastné deti. Dá sa to nejako vysvetliť? Mám pocit, že potreba mať deti jednoducho prichádza bez vysvetlenia, tak by sa asi mal rešpektovať aj pocit, že deti nie...

V&nbsp;spoločnosti existuje taký predsudok, že človek, ktorý nechce deti, ich nechce preto, že sa nechce o&nbsp;nikoho starať. Ja však mám v&nbsp;živote deti, o&nbsp;ktoré sa starám, podieľam sa na ich výchove a&nbsp;investujem do nich svoj čas, energiu, lásku, finančné prostriedky a&nbsp;podobne. Vyslovene sa chcem starať o&nbsp;deti, pretože ma to napĺňa, a&nbsp;dovolím si tvrdiť, že som v&nbsp;tom fakt dobrá, len jednoducho nechcem mať vlastné. A&nbsp;mám na to oveľa hlbšie dôvody než to, čo človeku napadne ako prvé. Ale nejdem ich tu menovať, lebo by to bolo hrozne dlhé a&nbsp;už o&nbsp;mne vyšlo toľko článkov na túto tému, že už to tých ľudí podľa mňa ani nezaujíma.

Nie ste jediná takto nastavená, no spoločnosť ženy, ktoré sa rozhodnú nemať deti z&nbsp;akýchkoľvek dôvodov, často považuje za čudné alebo dokonca egoistické.

Podľa mňa je trochu smiešne hovoriť žene, že je egoistická pre to, že sa rozhodla nemať deti. Čo ak sa stará o&nbsp;deti, o&nbsp;ktoré by sa nemohla starať, keby mala vlastné? Alebo čo ak má z&nbsp;toho celého taký strach, že ho jednoducho nedokáže prekonať? Žena môže mať toľko dôvodov na toto rozhodnutie, že ak ich človek nepozná, je trochu hlúpe sa k&nbsp;tomu vyjadrovať.

Ako prijíma vaše nastavenie okolie?

A&nbsp;rodina? Zhovárali ste sa o&nbsp;tom aj s&nbsp;mamou, otcami? Stretli ste sa aj u&nbsp;nich s&nbsp;rešpektom?

Mojim rodičom je to úplne jedno. Ale aj keby nebolo, rešpektovali by to. Moji rodičia úplne rozumejú, že je to môj život, a&nbsp;absolútne si nedovolia ho akýmkoľvek spôsobom hodnotiť či nebodaj kritizovať. Odkedy som dospelá, úplne rešpektujú všetky moje rozhodnutia, aj také, s&nbsp;ktorými nesúhlasia. Sú natoľko vyzretí, že dokonca majú pocit, že nemajú právo mi akokoľvek radiť, takže keď od nich potrebujem názor, musím si ho vypýtať, inak ho nedostanem.

Herečka Eva Mores odišla z populárneho seriálu: Pre peniaze nestratím samu seba

Katarína Čulenová

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás

Herečka Eva Mores odišla z populárneho seriálu: Pre peniaze nestratím samu seba

Katarína Čulenová

Súvisiace články

Nahnevaný Milan Ondrík: Siahli mi na rodinu. Čo by ste robili vy?

Nela Kočišová šesť rokov po rozvode: Do života by som prijala ešte niečo pekné

Manžel Moniky Hilmerovej Jaro Bekr o rozvode: Je mi to veľmi ľúto...

Zuzana Čaputová odpovedala na častú otázku o súkromí: Kedy sa opäť vydá

Režisér Jakub Kroner už ako tínedžer vedel, že sa ožení s cudzinkou: Dôvod bol jasný

Mikuláš Gigac, majiteľ Múzea zvoncov: Jednu vec má mať zapísanú v hlave starosta aj prezident

Jojkárska BIELA PÁRTY: Hudák v koči, Čobejová na kolobežke. A kto tam zablúdil?

Na pohrebe Ľubomíra Pauloviča (†71) zaznela ikonická pieseň, v ktorej videoklipe sa objavil

Autor článku

Katarína Čulenová

Plus TV

Neuveríte, čo na seba nabonzovali Lelkesovci: Ako obstáli v našom kvíze?

Miro Jaroš na koncerte speváčky Janet Jackson v Paríži

Vône, ktoré vás sprevádzajú počas celého dňa: Testovali sme parfumy La RIVE

Výber pre vás