Herec prišiel pred rokom a pol náhle o manželku. Aj keď žiaľ trošku utíchol, vie, že nikdy sa nevytratí úplne. Niet sa čo diviť, veď s Inés († 69) boli manželmi viac ako päťdesiat rokov. Dodnes herec nechápavo krúti hlavou, ako mohla tak rýchlo odísť. Jeho manželka dostala na chate akútnu otravu krvi a lekári už nedokázali zachrániť jej zlyhávajúce orgány. Celej rodine stále veľmi chýba, napríklad aj preto, že s jej odchodom sa skončil dlhoročný rituál.

Za nebohou
 manželkou
 Inés stále
 smúti.
Za nebohou manželkou Inés stále smúti.
Zdroj: Archív Ľ.R.

„Každý štvrtok museli deti, vnuci a vnučky prísť na obed. Ak aj náhodou mali školu, tak sa vypýtali skôr a k babke vždy prišli. Keď Inés umrela, navrhoval som im, že môžeme pokračovať, ale ponúknem im polievku z vrecka. Nie som žiaden kuchár, aj na chate si dávam len konzervy alebo si ohrejem niečo zmrazené. Jedlu totiž nepripisujem význam. Jem iba preto, aby som neumrel,“ prezrádza herec.

Dve princezné

Manželia spolu mali dvoch synov, Ľuba a Romana. Vďaka nim je herec štvornásobným dedkom. Má dvoch vnukov a dve vnučky. Tým, že nemal dcéru, Terezu a Barboru považuje za svoje princezné. Trávi s nimi veľa času a precestovali spolu kus sveta. „Rozmaznávam ich, chcem, aby im dedka všetci závideli,“ smeje sa. Čo sa týka darčekov, radšej sa vraj poradí s nevestami. „Jedine na dovolenkách im darčeky vyberám sám. Minule som však kúpil kabelky z korku, ale nenosia ich. Čo už, niekedy sa netrafím.“

Barbora bude mať
 tiež pamiatku na celý
 život.
Barbora bude mať tiež pamiatku na celý život.
Zdroj: Tony Štefunko,

Sochy pre vnučky

Herec spolu so synmi vlastní v Bratislave reštauráciu pri Dunaji. A práve tam sa rozhodol venovať vnučke Barbore dar na celý život. „Keď sme reštauráciu renovovali, bolo tam jedno pekné miesto s historickou bráničkou. Veľmi som tam chcel dať sochu svätca, ktorý bude ochraňovať stavbu. Vybral som svätú Barboru, ktorá je ochrankyňou nielen baníkov, ale aj murárov a staviteľov. No hlavne, Barbora je aj moja vnučka.

Chcel som, aby si niekedy spomenula, keď už tu nebudem, ako ju dedko ľúbil. Tak som pomocou reštaurátorov dal urobiť kópiu sochy svätej Barbory. Taká istá socha je v Dolnom Kubíne a v Kutnej Hore v Česku,“ hovorí Ľubo Roman, ktorý netají, že je silne veriaci. Ukrátená však nebola ani vnučka Terezka. Jej dal tiež postaviť sochu v ich druhej reštaurácii.

Vnučke Terezke dal
 vyrobiť túto sochu.
Vnučke Terezke dal vyrobiť túto sochu.
Zdroj: Tony Štefunko

„Poprosil som umeleckého sochára Jozefa Váchalu, aby urobil pieskovcovú sochu svätej Terezky. Umiestnili sme ju pri Dunaji smerom na Viedenskú cestu. Bol to celkom problém, keďže je to v exteriéri, musel preto vymyslieť aj uchytenie. Nad jej sochou je ešte starý bratislavský erb. Niektorí ľudia totiž tvrdia, že v našej reštaurácii prespával Napoleon a niekoľkokrát tam bol aj František Jozef.“

Barbora bude mať
 tiež pamiatku na celý
 život.
Barbora bude mať tiež pamiatku na celý život.
Zdroj: Archív Ľ.R.

Žiarlivec

A koľko dedka sochy venované vnučkám stáli? Ľubo Roman ako džentlmen na takúto otázku neodpovedá: „Pýtate sa, či to bolo drahé? Čo je pre moje vnučky drahé? Ja im doprajem a mám ich veľmi rád,“ odpovedal diplomaticky. Dievčatá majú s dedkom veľmi otvorený vzťah, ale o jednom sa nebavia.

Vnučke Terezke dal
 vyrobiť túto sochu.
Vnučke Terezke dal vyrobiť túto sochu.
Zdroj: Archív Ľ.R.

„O ich priateľoch, to by som asi žiarlil. No hlavne je to ich vec a držím vnučkám aj vnukom prsty, aby si našli také skvelé polovičky, aká bola aj moja manželka!“