Pracovala pre porevolučné noviny Verejnosť, potom pre Telegraf, Nový čas a v Šarme je od jeho prvého vydania. Baví ju svet šoubiznisu, publicistiky, zdravotných tém aj ľudských príbehov.

Katarína Čulenová

Energický Maroš Molnár na stretnutie do obľúbenej kaviarne neďaleko jeho bytu doslova dobehol z&nbsp;tréningu. A&nbsp;nie sám. Spoločnosť mu robil Darwin, elegantný ibizský chrt, ktorý si nás premeral karamelovými očami. Keď sme si objednali kávu a&nbsp;jeho pán aj zákusok, zdalo sa, že sa netvári nadšene. Akoby pochopil, že sa chvíľu bude nudiť a&nbsp;behanie po lese pri bicykli sa odkladá. Občas nám nakúkal na stôl, či sa posedenie už konečne skončí.

„Darwin je akoby ďalšie dieťa v&nbsp;rodine a&nbsp;pre mňa aj manželku Zuzanu je prechádzka s&nbsp;ním istý druh psychohygieny. Pomáha nám zvládnuť tieto ťažké časy omnoho jednoduchšie,“ povedal o&nbsp;svojom šampiónovi, ktorý už pozbieral trofeje aj v&nbsp;zahraničí. „Neuspokojí sa s&nbsp;hodinkou behania po vonku, dokopy s&nbsp;ním treba chodiť von aspoň na štyri a&nbsp;pol hodiny denne,“ vysvetlil. Maroš Molnár si na psychohygienu s&nbsp;Darwinom vyčlenil dve hodiny, počas ktorých sa snaží nepoužívať telefón.

Pre mnohých je meno Maroš Molnár synonymom chudnutia. Teraz ste zjedli poriadne veľké linecké koliesko. Vy nie ste prehnaný askét, však?

Milujem linecké kolieska, tiež punčový rez a&nbsp;medovníky. Dám si síce koláč, ale potom sa idem domov prezliecť a&nbsp;dve hodiny bicyklovať so psom. Spálim pri tom asi tisíc kalórií, takže jeden koláč v&nbsp;hodnote 150 kalórií je zanedbateľný. Od rána od šiestej do dvanástej som sa hýbal vo fitku, takže môj výdaj a&nbsp;príjem sú v&nbsp;rovnováhe. Viete, ja som sa nikdy neriadil tým, čo má koľko kalórií. Ak športujete, môžete si dopriať. Jasné, že nezjem každý deň desať koliesok a&nbsp;pol torty, ani by mi to nechutilo.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Čo ste mali dnes na raňajky?

Ráno som si dal kávu, potom som s&nbsp;klientom cvičil a&nbsp;po desiatej som si urobil tvaroh s&nbsp;lesným ovocím a&nbsp;banánom. Teraz o&nbsp;druhej popoludní som si doprial toto linecké koliesko, o&nbsp;pol štvrtej si dám obed a&nbsp;okolo siedmej večeru. Snažím sa jesť pravidelne, aby som nedostal brutálny hlad, lebo potom zjem hocičo. Ale nerobím z&nbsp;jedla vedu. Pred pár dňami som nestíhal, tak som sa zastavil na pumpe na obyčajný hotdog s&nbsp;bielym rožkom. Nie je to nič zlé, treba si život zjednodušovať a&nbsp;nie sťažovať. Nezbláznim sa, keď si občas dám párok v&nbsp;rožku alebo keď nie je k&nbsp;dispozícii zelenina. Na druhý deň to pokojne doženiem hoci aj klíčkami a&nbsp;parenou brokolicou. Včera som zasa kvôli časovému stresu urobil špagety a&nbsp;k&nbsp;tomu rýchlu omáčku. Každý vie urobiť super jedlo, keď má na to dve hodiny čas, ale kto normálne pracuje, nemá na to kapacitu.

Naozaj nežijete len na klíčkoch…

Nie, ako som povedal, žijem normálne, k&nbsp;mäsu si dám pokojne aj kopček ryže a&nbsp;príležitostne neodmietnem ani dobrý domáci alkohol.

Pozná ďalší osud ľudí, ktorí chudli v šou? Čítajte na nasledujúcej strane.

Riešite aj s&nbsp;vašimi klientmi z&nbsp;fitka ich jedálny lístok?

Nie je to priorita, ale ak niekto chce, vypracujeme mu aj diétny plán. Klienti, ktorí s&nbsp;nami cvičia roky, už vedia, že keď zjedia večer pol kila orieškov, nemôžu sa čudovať, keď im rastie brucho. Ak pomáham niekomu chudnúť, robím aj to, že mi odfotí svoj tanier s&nbsp;jedlom a&nbsp;ja mu na fotke vyčiarknem to, čo by nemal zjesť z&nbsp;tej porcie. Či poslúchne, je len na ňom.

Čo s&nbsp;vami robí, keď človek neposlúchne, zje to, čo nemá, a&nbsp;necvičí tak, ako treba?

Nič. Sú to dospelí ľudia, nemôžem vziať zodpovednosť za tridsaťročného muža alebo ženu. Môžem ukázať cestu, dať dostatok nástrojov, aby to zvládli, ale je to na nich.

Ľudia sa zvyčajne sťažujú na to, že nemajú výdrž, očakávajú, že ich niekto namotivuje. Známy český motivátor Ivo Toman hovorí: „Motivácia zvonka je ako smrad, za pár hodín sa vyvetrá.“

To je absolútna pravda. Ak niečo chcem, musím sa k&nbsp;tomu priložiť, nemôžem donekonečna chcieť, aby ma niekto do niečoho tlačil. To nejde. Teraz v&nbsp;Extrémnych premenách máme 265-kilového muža, ktorý pekne schudol. Miestami sa zdalo, že ho do toho okolie doslova tlačilo. Ak to nechcete viac ako iní, nemôže sa to podariť. Je to, ako keď niekto zatúži byť vrcholový športovec, ale nevie vstať o&nbsp;šiestej a&nbsp;cvičiť, lebo nie je „ranný typ“. Potom sa pýtam: „Dá sa cvičiť aj o&nbsp;deviatej večer, ale kedy chceš regenerovať?“ To nejde. Takže snažím sa v&nbsp;človeku, ktorý chce schudnúť alebo sa niekam posunúť, zapáliť oheň jeho vlastnej motivácie a&nbsp;očakávam, že po čase bude on ten aktívnejší a&nbsp;bude ma naháňať s&nbsp;otázkami, ako sa ešte vylepšiť. Pri tých, ktorí trénujú „len“ preto, aby boli zdraví a&nbsp;mali kondíciu, je zasa iný druh motivácie.

Musíte byť tak trochu psychológ. Cítite sa tak?

V&nbsp;trénerstve ide o&nbsp;prienik viacerých oblastí vrátane psychológie. Eckhart Tolle napísal zaujímavú motivačnú knihu Sila prítomného okamihu, odporúčam ju. Naučíte sa, že netreba riešiť to, čo sa už stalo, alebo sa trápiť tým, čo bude. Môžete ovplyvniť len aktuálnu situáciu, čo budete robiť dnes a&nbsp;ako to urobíte. A&nbsp;zajtra bude zasa nový deň.

Vy aj žijete v&nbsp;tomto priam budhistickom móde?

Aj v&nbsp;budhizme sú príťažlivé myšlienky, ale v&nbsp;princípe nie som ani budhista, ani kresťan, ani ateista, verím jednoducho vo vlastné sily, vo vlastné úsilie. Ak robíte niečo na sto percent, odmena raz príde. Niečo síce ovplyvniť neviete, verím však, že veci sa dejú pre niečo, čo sa možno ukáže po čase. Môžem ovplyvniť to, aby som bol lepší človek, lepší tréner, dával ľuďom viac energie, viac srdca, porozumenia.

Medzi trénerom a&nbsp;klientom vzniká istý druh chémie. Je dobré, ak si sadnú. Sú ľudia z&nbsp;Extrémnych premien, ktorí na vás zvlášť zapôsobili?

Každý z&nbsp;príbehov je zaujímavý a&nbsp;niečím svojský. Je pravda, že nemôžete mať s&nbsp;12 ľuďmi rovnakú chémiu, niekto vám priľne k&nbsp;srdcu viac, iný menej. Každému síce dáte stopercentnú pozornosť, ale pri tom, s&nbsp;kým si úplne sadnete, obaja cítite, že zo seba vydáte stodesať percent.

Ste v&nbsp;kontakte s&nbsp;ľuďmi, ktorí schudli, aj s&nbsp;odstupom času? Poznáte ich ďalší osud?

Tí, ktorí schudli a&nbsp;držia si váhu, sa aj ozvú, alebo keď trošku priberú, chcú znovu nejakú radu. Ale tí, čo opäť extrémne pribrali, sa už neprihlásia, pretože sa hanbia. Lebo každý z&nbsp;nich po premene rozprával o&nbsp;tom, ako už pochopili princípy, ale príde tvrdá realita a&nbsp;nevedia bojovať so svojimi slabými stránkami, ktoré sa počas roka premeny mohli naučiť ovládať. Ale taký je život, nemôžete zachraňovať každého donekonečna. Ak nebudem rátať prvú sériu Extrémnych premien, tak asi viac ako 50 percent ľudí sa drží svojej novej váhy. Je to celkom super.

Vaša manželka tiež robí trénerku vo vašom fitku a&nbsp;pomáha vám aj s&nbsp;Extrémnymi premenami. Asi dostávate otázky, či občas nemáte ponorkovú chorobu…

Moja Zuzana mi robí úžasné zázemie. Aj keď niekam „ulietam“, sekne ma po krížoch a&nbsp;povie: Už sa vráť na zem, stačilo. Pomáha mi, keď neviem niečo vyriešiť, ona má iný pohľad na veľa vecí. Ja som explozívny, emočný, ona nevzbĺkne pre všetko tak rýchlo, viac v&nbsp;hlave kalkuluje. Dopĺňa ma, bez nej by som to nedával, neviem, čo by zo mňa bolo. Sme spolu 29 rokov.

Hovorí sa, že pohyb čistí aj dušu a&nbsp;pomáha zvládať ľuďom krízy. Keď sa pohádate, môžete ísť na sňatie stresu aspoň profesionálne. Pomáha vám vtedy pohyb?

Keď sa pohneváme, Zuzane pohyb nepomáha, ale mne áno. Idem si zabehať, ale ona dokáže športovať až vtedy, keď problém v&nbsp;sebe vyrieši. My sme sa jednoducho našli, nelezieme si na nervy, hoci sme s&nbsp;malými prestávkami spolu aj 24 hodín denne. Medzi všetkými zložkami nášho života panuje rovnováha – možno je tajomstvo nášho spokojného vzťahu práve v&nbsp;tom.

Keď hovoríme o&nbsp;rovnováhe, čím vyvažujete fyzickú aktivitu? Knihami? Divadlom?

Divadlo nie je moja parketa, to baví skôr moju ženu. (Smiech.) Ale videl som predstavenie v&nbsp;SND Kým prídu Stouni a&nbsp;veľmi sa mi páčilo. Milujem totiž hudbu. Najradšej počúvam blues, ale aj taký hard rock je relax. Rád kreslím a&nbsp;čítam aj odborné knihy. Neunavujú ma, pretože ma zaujímajú, chcem sa dozvedieť viac. Alebo si dám pohár whisky a&nbsp;zapálim k&nbsp;tomu fajku alebo cigaru a&nbsp;meditujem…

Fajka a&nbsp;cigara sa nešlukujú, to ani neviem robiť. Je to naozaj meditačná chvíľka.