Ako dlho ste sa vyrovnávali so stratou Adama?

Adam bol náš druhý psík, takže posledné dni, keď ešte žil, som vedela, aká bolesť potom príde. Snažila som sa byť statočná, presviedčala som samu seba, že každého čaká koniec, ale nedarilo sa mi. Veterinár povedal, že keď prestal jesť, piť, vzdal to a pomaly sa odoberá na druhý breh. A bolo to tak. Adam sa naposledy s manželom poprechádzal po záhrade, potom iba ležal a ležal, my sme ho hladkali a rozprávali mu príbehy, ktoré sme spolu zažili. A všetci sme plakali. Takto sme s ním prežili posledný víkend s vedomím, že v pondelok sa s ním rozlúčime navždy. Eutanázia nebolí menej. Bolí viac.

Veľa ľudí si už nechce zadovážiť zvieratko práve pre boľavé spomienky.

Chápem ich. Aj ja som sa zaprisahala, že už to nechcem znova zažiť. V máji to budú dva roky a stále je to boľavá rana. Mnoho priateľov aj ľudí na sociálnych sieťach mi radilo okamžite si zaobstarať nové, vraj šteniatko smútok vylieči, ale ja som to považovala voči Adamovi za zradu. Neviem to inak vysvetliť, ale nešlo to. Navyše, máme papagája, ktorý sa naučil jeho meno, a asi od smútku Theodor každý deň opakoval: Adamko, kde si?! Adamko, kde si?! Stále dookola.

Kedy ste si povedali, že prišiel čas na nového člena rodiny?

Neriešili sme to. Prišla prerábka domu, fasáda, nová kúpeľňa, podlahy, v takomto stavebnom ruchu sa to najboľavejšie postupne hojilo, no neboli sviatky či výročie, keď sme ho nespomínali. Život to však vyskladal sám.

Na Instagrame píšete, že ste hľadali v inzerátoch stoličky, a natrafili ste na psíka...

Áno, môže za to tá prerábka domu. Skutočne som hľadala retro stoličky tonetky – ak niekto máte zachovalé, odkúpim – a odrazu mi vyskočila sekcia predaj psov. Tak som nejako automaticky začala klikať a klikať, až sa na mňa na fotke pozeralo šteniatko, ktoré vyzeralo presne ako Adam. Nechcela som takého istého psíka. Toto by som považovala za zradu číslo dva, ale... zavolala som tam.

Čo rozhodlo, že si ho vezmete do rodiny?

Ešte predtým musím povedať, že tesne po Novom roku, keď sa všade písalo, že je veľa nechcených a odložených psíkov z Vianoc, som písala do mnohých útulkov, ani z jedného sa neozvali. Inak, komunikácia s nimi je dosť komplikovaná. Najskôr sme chceli útulkáča. Keď som sa do jedného útulku dovolala a pýtala sa na Freddyho, ktorého v inzeráte opisovali ako „stredne veľký a pokojný“, pani mi oznámila, že psík bude v dospelosti veľký, mohutný a rozryje nám celú záhradu. Prečo inzerovali iné údaje, to neviem.