Michala Cabanová

Erika v&nbsp;posledných mesiacoch výrazne schudla a&nbsp;jej deň sa nezaobíde bez športu. Samozrejme, za svoje nové krivky vďačí aj zdravému stravovaniu, no, ako sama hovorí, bez fyzickej aktivity by to nešlo. Najnovšie k&nbsp;dreniu v&nbsp;posilňovni, plávaniu, bicyklovaniu či wakeboardingu pridružila zdolávanie hôr s&nbsp;batohom na chrbte.

„Turistiku som mala rada vždy a&nbsp;pamätám sa, že sme chodili na túry s&nbsp;dcérami, keď boli ešte malé. No nikdy som sa nepodujala na náročnejšiu párdňovú turistiku s&nbsp;ťažkým ruksakom na chrbte a&nbsp;prespávaním na horských chatách. Vždy som však po tom túžila, pretože mi bolo ľúto, že cestujem kade-tade po svete a&nbsp;poriadne nepoznám naše Tatry,“ začala svoje rozprávanie blondínka, ktorá sa toto leto rozhodla svoj sen zrealizovať.

Preto okrem ruksaku k&nbsp;sebe pribalila mamu a&nbsp;dve kamarátky, s&nbsp;ktorými sa rozhodla zdolávať hory. „Jedna z&nbsp;tých kamarátok Dadka má Tatry naozaj pochodené krížom-krážom a&nbsp;ona bola takou našou sprievodkyňou. Musím sa priznať, že to bol pre mňa obrovský zážitok. Tri dni v kuse sme šliapali do kopca šestnásť kilometrov denne a&nbsp;prespávali sme na matraci v&nbsp;horských chatách na zemi, kde vedľa nás spalo ďalších tridsať ľudí,“ smeje sa Erika, ktorá je síce zvyknutá na komfort, no očividne nemá problém ani s bojovnejšími podmienkami.

No tak či onak, denne vidíme či čítame správy o&nbsp;tom, ako niekto na horách prišiel o&nbsp;život, lebo skrátka podcenil silu hôr. Nebála sa? Či v jej prípade platí staré známe: Kto sa bojí, nech nejde do lesa... „Napriek tomu, že sme si vopred pozreli počasie, po zdolaní kopca nás na vrchole zastihla veľmi silná búrka a&nbsp;nemali sme inú možnosť, ako pokračovať ďalej. Naozaj všade okolo nás boli hromy, blesky, krúpy a&nbsp;dážď,“ spomína. Mala vtedy strach o&nbsp;svoj holý život? „Obrovský! Vypli sme si mobilné telefóny a&nbsp;logicky sme sa nemohli skryť ani pod žiadny strom. Bolo to dosť na hrane...“

Eriku však prekvapil prístup iných turistov okolo nej, ktorí ignorovali vypnutie telefónov a&nbsp;zbytočne pokúšali to, čo sa im mohlo stať osudným.

Aj keď Erika hory nenavštívila prvýkrát a približne vedela, čo ju čaká, jednu vec podcenila na plnej čiare. Oblečenie. „Už po prvých kilometroch som pochopila, že mám pribalené úplne zlé topánky a oblečenie, ktoré premokalo,“ smeje sa nad sebou. Túto situáciu však už naplno rieši. „Vrátila som sa z&nbsp;túry naozaj len pred pár dňami, no už vo veľkom nakupujem novú poriadnu ,outdoorovú‘ výbavu. Nová túra ma totiž čaká už o&nbsp;pár dní. Skrátka ma to chytilo na plnej čiare. I keď strava, ktorú ponúkajú horské chaty, je mimo môjho striktného jedálnička, čert to ber,“ hovorí úprimne. Veď z času na čas treba zhrešiť aj pri segedínskom guláši či dobrých tatranských klobáskach s chlebom.

A&nbsp;čo leto, strávi zvyšok slnečných dní na Slovensku alebo sa pôjde pokochať aj iným kútom sveta? „Zistila som, že leto na Slovensku je super, čiže zostávam tu a&nbsp;koncom septembra pôjdem zase za dcérou na Cyprus. Potom ma čaká na dva týždne návšteva Vietnamu,“ odkryla nám svoje odvážne plány.