Životopisná mysteriózna dráma Arvéd, ktorú môžete vidieť v kinách, pripomenula okultistu a vyznávača čiernej mágie. Má na svedomí množstvo ľudí. Nie pre spolky so satanom, udával ich nacistom a po vojne eštébákom. Nie náhodou sa mu hovorilo Diabol z Malej Strany. Alebo Génius bez svedomia, keďže išlo o výnimočne inteligentného a vzdelaného človeka.
Stratené telo
Jeho život aj smrť sú plné tajomstiev. Zomrel vo väznici Mírov, kde ho údajne na pokyn Štátnej bezpečnosti odpravili dozorcovia. Aj ho tam pochovali, po zrušení cintorína skončil v hromadnom hrobe. Kde je však dnes naozaj jeho telo, nikto nevie, čo nahráva rôznym špekuláciám. Najmä preto, že Smíchovský skutočne ako Goetheho Faust zapredal za života svoju dušu. Hoci nie satanovi, ktorého bývalý študent teológie uctieval, ale satanským ľuďom.
Cez vojnu bež škrupúľ udával nacistom. Pred koncentrákom však zachránil svojho priateľa, Žida Štěpána Plačka. Ten mu to oplatil, ale nie s kostolným poriadkom. Keďže po vojne bol veľké zviera v komunistickej Štátnej bezpečnosti, zariadil, aby kolaboranta nepopravili, „iba“ ho odsúdili na doživotie, za to však pre zmenu musel udávať pre ŠtB. V čase politických procesov to pre jeho obete znamenalo tiež smrť. Za služby mal výhody prominentného väzňa plus ho Plačka zásoboval okultistickou literatúrou zo zhabaných knižníc. Pre ne bol koniec koncov vždy ochotný urobiť čokoľvek. Aby ich získal, viedol v roku 1938 fašistickú úderku proti vinohradskej synagóge.
Zodpovedný za stovky smrtí
Film vznikol podľa knihy Jana Poláčka Malostranský diabol. Fakty, ktoré zistil, sú otriasajúce. „Komunistická Štátna bezpečnosť ho využila v množstve procesov so skutočnými kolaborantmi, ale aj s nepohodlnými osobami pre nastupujúci režim. Údajne svedčil asi v štyroch stovkách povojnových súdov a v cele tvrdil, že zapríčinil smrť desiatok ľudí. Hral hru, ktorá sa mu vymkla z rúk, a tak sa snažil pomocou čiernej mágie privolať na pomoc i diabla,“ povedal o svojom antihrdinovi, ktorého sa snažil pochopiť a nájsť aj poľahčujúce okolnosti, hoci to nebolo ľahké. Možno to bola fanatická snaha vyniknúť, stať sa slávnym. Bohužiaľ, aj za cenu zla. Vďaka faktom, dobovým reáliám aj fantázii nakrútil režisér Vojtěch Mašek pozoruhodné dielo. Rozhodne to nie je prvoplánové kino. Je určené skôr pre náročného diváka. Pohráva sa s časovými rovinami, realitou, mystickú atmosféru mu dodávajú scény súvisiace s okultizmom a vrchol je herecký výkon Michala Kerna, pri ktorom si divák, rovnako ako kedysi Arvédovi spolupútnici, kladie otázku – je toto ešte ľudská bytosť?
