„Pochádzala z veľmi chudobnej maloroľníckej rodiny, v dome so slamenou strechou žili ôsmi v jednej izbe. Spávala v posteli so svojou starenkou invalidkou, a preto mala veľké sociálne cítenie. Hovorievala: Srdce mi bije vľavo,“ prezradila dcéra Jana Kocianová Procházková v dokumente RTVS o živote legendárnej Maríny.
Inzerát na herečku
„Marína od školy rada recitovala. Plus vedľa bol Šaštín, v ktorom boli saleziáni, ktorí sa jej venovali, požičiavali jej knižky,“ priblížil jej syn Miro Procházka. „Keď mala Marína 15 rokov a ukončenú meštianku, povedali jej, nech ide do Bratislavy a nech sa zamestná,“ spomína Jana. A Marína išla a pracovala ako kaderníčka, predavačka dámskej konfekcie či úradníčka a popritom stále sledovala pracovné ponuky. A takto naďabila aj na inzerát, v ktorom hľadali hercov a herečky do slovenských divadiel. Predsedom komisie bol Andrej Bagar a mladá Mária svojím odrecitovaným výkonom príliš nezaujala. Keď si všimla, že to nevyzerá s jej prijatím dobre, pridala ešte vlastnú etudu.
Stvárnila v nej rodinu pri stole, pričom zaujala postupne miesto každého člena rodiny a v závere zahrala poštárku, ktorá priniesla telegram, že dievča Aničku prijali do divadla. Podľa synových slov sa práve toto stretlo s mimoriadnym ohlasom, komisia sa smiala a nakoniec list o prijatí skutočne prišiel.
