Keď nám prednedávnom Denisa Saková (43) povedala, že ju konečne čaká spoločný oddych so synom, pri ktorom budú môcť tráviť dvadsaťštyri hodín spolu, pôsobila mimoriadne šťastne. Čas, ktorý trávi so svojím jediným dieťaťom, jej totiž neskracujú iba jej pracovné povinnosti, ale aj fakt, že je rozvedená a syn prirodzene trávi čas aj so svojím otcom.

Aké miesto ste si vybrali na oddych so synom?

- Idem na sever Talianska, kde sú klasické pieskové kilometrové pláže so slnečníkmi a toboganmi. Ide viacero rodín, je to taká detská akcia, akú môj syn obľubuje. On má rád spoločnosť. Užijeme si zároveň aj jeden druhého. Dúfam, že si užijeme celý čas bez pracovného vypätia. Minulý rok som sa musela kvôli pracovným povinnostiam predčasne vrátiť z dovolenky v Chorvátsku. Cez telefón sa na niektoré veci ťažko reaguje, a keď je problém, voľno si aj tak ani neužijete. Teším sa, že vypnem. Prvé tri dni na dovolenke môže môj deň vyzerať aj tak, že si ráno zabehám a potom už len dobieham deficit spánku.

Dovolenku so synom si užila.
Dovolenku so synom si užila.
Zdroj: Facebook D.S.

Máte s bývalým manželom striedavú starostlivosť?

- Oficiálne nie. Ale snažím sa s exmanželom vychádzať korektne a hoci je syn v mojej starostlivosti, rozhodli sme sa, že budeme rešpektovať jeho prianie. A tak trávi polovicu času so svojím tatinkom a polovicu času so svojou maminkou.

Len nedávno spustilo vaše ministerstvo kampaň proti domácemu násiliu Od zajtra, na ktorej spolupracujete s Darou Rolins. Aj ona musela vyriešiť podobnú situáciu ako vy. Sadli ste si?

- Máme podobný osud ako matky, takže sme sa bavili aj o deťoch, ktoré žijú v nie úplnej domácnosti. Vymenili sme si niektoré životné skúsenosti a zhodnotili sme, že je dôležité vychádzať s expartnerom tak, aby dieťa videlo a cítilo, že medzi ľuďmi môže byť úcta, aj keď spolu nežijú. Deti to vnímajú, cítia a odnesú si to do života.

Nie je niekedy extrémne ťažké naladiť korektnú komunikáciu?

- Áno je, ale človek sa musí snažiť. Niekedy to možno nejde na sto percent, ale ak ľudia potlačia osobnú zášť, deti im to raz vrátia. Okrem toho si treba uvedomiť, že otca ste vybrali dieťaťu vy a váš expartner je, obrazne povedané, polovica vašich detí. Ak teda nadávate na partnera, nadávate čiastočne aj na svoje dieťa. Človek síce nie je stroj a má aj rôzne emócie, ale pred deťmi v tom treba mať disciplínu. Radšej nepovedať nič, ako niečo nepekné.

Dara Rolins vyznáva myšlienku: Žite pekne, dieťa sa pridá. Dá sa to aplikovať aj na myšlienku aktuálnej kampane ministerstva. Veď príklady priťahujú...

- Ministerstvo vnútra je zodpovedné za bezpečnosť krajiny a rieši incidenty, ktoré už vznikli, ale treba sa na veci pozrieť hlbšie. Nechceme sa hrať na psychológov, ale malo by nás zaujímať nielen to, ako budú dnešné deti raz produkovať HDP, aby sme mali na dôchodky, ale aj to, akou nám budú psychickou oporou. A najzásadnejšie pre ich zdravý vývin je, aby sme im pomohli vyrastať v láske, pokoji a so spokojnou rodinou. To by sme im mali dožičiť. Aj viceprezidentka Policajného zboru Jana Maškarová je matka a chceme urobiť maximum preto, aby sa minimalizovalo riziko vzniku násilia. Dosiahneme ho aj tým, že budeme deti chrániť od toho, aby ho zažívali. Aby ho tiež raz ony nepáchali na svojom partnerovi či deťoch. Čísla zatiaľ hovoria, že trend domáceho násilia na ženách, mužoch či deťoch je veľmi mierne klesajúci, ale násilie začína byť zato brutálnejšie, tvrdšie.

S Darou Rolins, ktorá pre ministerstvo natočila klip k boju proti domácemu násiliu, našli viacero spoločných tém.
S Darou Rolins, ktorá pre ministerstvo natočila klip k boju proti domácemu násiliu, našli viacero spoločných tém.
Zdroj: Archív

Zažili ste niekedy fyzické alebo psychické násilie?

- Najnegatívnejší moment si nesiem z detstva. V škôlke som bola nespravodlivo potrestaná od pani učiteľky, pretože uverila klamstvu detí. Mala som štyri a pol roka, ale nezabudla som na to, ako som sedela v kúte a hrešili ma. Ťažko som to niesla...

Pôsobíte ako citlivá, ale zároveň silná a racionálna žena, ktorá vie samu seba sanovať. Je to zásluha genetiky alebo výchovy?

- Možno dostanete do vienka niektoré danosti a vlastnosti, ale veľa robia aj návyky, ktoré vám odmalička vštepujú rodičia, starí rodičia a najbližšie okolie. U nás panovala vždy úcta rodičov jeden k druhému, neprišlo k zásadným stretom či prešľapom. Čítala som, že ženu ani tak neformuje do života matka, ako otec. Žena si potom na základe vzťahu k otcovi buduje vzťah k iným mužom, určuje im hranice. Stáva sa však, že aj triezva praktickosť sa môže v niektorých situáciách žene stratiť. Potom ide na pokraj svojej ľútosti a najmä ak má deti, aj pod úroveň úcty k sebe. Vytrpí viac, ako by strpela, keby deti nemala. Už totiž nerozhoduje iba sama za seba.

Je u vás vo výchove syna násilie na ženách témou?

- Určite áno. Hlavne ho vychovávam v pokore voči ľuďom – či sú to moji kolegovia, ochranka, ľudia v predajni, alebo sme v reštaurácii, základnou vecou je slušne sa pozdraviť, poprosiť, poďakovať. A tak očakávam, že sa bude správať aj k starším ľudom a rovesníkom. Pred časom sme si práve vysvetľovali, že pri potýčke so spolužiakom môže prísť aj na nejaký fyzický kontakt, ale nie pri spolužiačke. Akokoľvek ho dievča nahnevá, musí udržať emócie pod kontrolou. Aj keby čokoľvek spravila, treba sa otočiť, ísť to rozdýchať a vyriešiť potom argumentmi.

Pociťujete vo výchove ako hendikep, že nemá doma každý deň mužský vzor?

- Viem, že mu nemôžem vnucovať iba čisto ženský vzor vo výchove, preto trávi polovicu času s otcom. Musí mať aj to prísnejšie, mužskejšie vo svojom živote.

Vráťme sa ešte ku kampani proti domácemu násiliu. Názor: Veď policajti s tým aj tak nič neurobia, alebo to zametú pod koberec, je pomerne často počuť. Čo s tým?

- Túto dogmu treba zrútiť. Chystá sa zvýšená kontrola nadriadených pri postupe vyšetrovania jednotlivých vyšetrovateľov. Aby sa nestávalo, že hoci boli dôkazy, že išlo o trestný čin, vyšetrovateľ to uzavrel ako priestupok, pretože sa poznal s tým, kto násilie páchal. Takéto prípady budú disciplinárne potrestané. Treba však povedať, že proces vyšetrovania domáceho násilia je zložitý a často sa stáva, že niekto príde s ohlásením tak neskoro, že už nie sme schopní zozbierať dôkazy. Preto prízvukujeme – vieme riešiť len to, o čom vieme, čo nám nahlásia. Inak nevieme pomôcť.

Domáce násilie môže človek nahlásiť iba na polícii?

- Nie, pomoc sa dá vyhľadať aj v klientskych centrách v krajských mestách. Sú tam vytvorené kontaktné body, ktoré sa zaoberajú poradenstvom pre obete trestných činov a sem patrí aj násilie. Dostanú návod na to, ako riešiť problém a na aké inštitúcie sa obrátiť, či je to štátna inštitúcia, samospráva alebo tretí sektor. Centier je osem.

Ženy sa môžu uchýliť do tzv. bezpečných domovov pre ženy. Riaditeľka jedného z nich však hovorí, že často chýbajú peniaze na ich prevádzku a tiež jednotlivé ministerstvá nie sú také prepojené, aby dokázali obeti násilia komplexne pomôcť. V Česku napríklad môže, tak ako aj u nás, vykázať policajt násilníka z bytu na niekoľko dní, ale tam žena dostane aj automaticky právnu pomoc…

- Áno, prostriedky chýbajú na viacerých úrovniach… Čo sa týka bezpečného bývania, chceme obetiam v spolupráci so štátnym fondom rozvoja bývania uľahčiť poskytovanie pôžičiek, aby sa postavili na vlastné nohy. Čo sa týka vykázania násilníka z bytu, vytvorili sme aj dotazník pre obeť násilia. Na základe 13 otázok vieme vyhodnotiť skutok, ak sú dôkazy o trestnom čine, prichádza obvinenie, väzba pre násilníka a obžaloba. Aby sme zefektívnili celý proces pomoci obetiam, existuje už projekt detských výsluchových miestností. Sú zatiaľ dve, do konca roka ich chceme zriadiť aspoň 16. Sú to miestnosti, kde sa vyhotovuje aj audiovizuálny záznam, a mladiství a deti sú vypočúvaní za prítomnosti kurátora aj detského psychológa. Cieľom je „znížiť traumu“ pre deti, ako aj samotné osobitne zraniteľné osoby, či už ako obete, alebo svedkov. Veľa obetí tiež nevie, že si môžu na výsluch vziať svojho dôverníka – mamu či kamarátku. Kohokoľvek, kto ich psychicky podporí, aby sa otvorili a priznali, čo sa deje

Ohlásili by ste polícii, keby ste vedeli, že vaša priateľka trpí?

- Našťastie sa v mojom okolí nič také nestalo, nemusela som nič také riešiť. Ale všeobecne – stáva sa, že sa snažíte dať niekomu dobrú radu, ale ten ju nevníma a neberie. Ľudia sa potom odcudzia, lebo majú pocit, že im manažujete život.

Pri rozhodovaní často neberieme do úvahy názory detí. Veď sú ešte malé… Je to správne?

- Deti treba počúvať, vnímať. To, čo vypovedia, hoci aj medzi rečou, nie je žiadna náhoda. Ony vedia rozmýšľať v oveľa skoršom veku, ako si myslíme, a vedia s otvorenejším srdcom vnímať a aj pomenovať problémy. Mne sa to tiež stalo s mojím synom – povedal mi, že niečo nechce, ja som to aj tak spravila podľa svojho „rozumnejšieho riešenia“ a ukázalo sa po čase, že mal pravdu. Deti sa rozhodujú na základe srdiečka a intuície, nekalkulujú.

S akým mužom by ste nežili v jednej domácnosti?

- S takým, čo nemá úctu voči ženám a voči iným ľuďom. Treba sa správať s rešpektom ku každému človeku a každému povolaniu.