Pani Straková je aj po 70-ke veľmi sympatická a očarujúca dáma. Veď sa o seba aj zodpovedne stará, čo priznala aj v rozhovore pre Šarm. Ale spoznali by ste ju na fotkách z čias, keď bola aktívnou hlásateľkou?

Adka má rada farby, ale za tie roky vie, čo jej pristane a čo nie. „Mám rada farby. A&nbsp;nápadné! Rozhodne patrí medzi ne aj čierna, ktorú tiež rada nosím. Jediná farba, ktorú v&nbsp;mojom šatníku nenájdete, je hnedá, pretože viem, že mi nepristane. Ešte béžová alebo sivá skombinovaná s&nbsp;niečím výrazným môže byť, ale, samostatne, v&nbsp;tých farbách by som bola na nepoznanie...“

Jej pery sú vždy zásadne červené. „Dáma by mala mať červené nechty aj pery. A&nbsp;hoci idem iba vysypať smeti, narúžované ústa nesmú chýbať. Pretože vždy, keď som náhodou nemala červené pery, som niekoho stretla! Najčastejšie nejakého muža, ktorý zostal v&nbsp;šoku, že kto mu to ide oproti,“ prezradila so smiechom Adka, ktorá je aj dnes ozdobou spoločnosti, v&nbsp;ktorej sa objaví.

Ako sa o&nbsp;seba stará? „Základ je v&nbsp;strave a&nbsp;v&nbsp;tom, čo žena dá do svojho tela. Cigarety a&nbsp;tvrdý alkohol najviac škodia pleti. Milujem ovocie a&nbsp;zeleninu a&nbsp;nekonzumujem veľa mäsa. Dokonca sme si pred rokmi s&nbsp;manželom povedali, že sa skúsime stravovať úplne bez mäsa. Mliečne výrobky sme si ponechali, ale všetkých mäsových sme sa vzdali asi na dva roky. Neskôr sme sa k&nbsp;nemu spontánne vrátili, ale s&nbsp;mierou. Bravčovinu nejem vôbec, chutí mi morčacie a&nbsp;kuracie. Králika zásadne nekonzumujem, predsa nebudem pojedať samu seba. Hoci králičie mäso je chutné, aj moja vnučka ho má rada, ja som od detstva protestovala, veď Králiková nebude jesť králika,“ úsmevne odhalila svoje chute, ktoré jej pomáhajú udržiavať sa fit.

Ako to bolo v&nbsp;čase, keď bola pravidelne na obraze? „Redakcia nám platila kozmetické ošetrenie pleti, dokonca sme ho museli absolvovať povinne dvakrát do mesiaca. Pokožka bola totiž pod šminkami veľmi namáhaná. Vtedy neboli také sofistikované produkty ako dnes. Mali sme nárok aj na kaderníčku. Starali sa nám aj o&nbsp;hlas, chodili sme k&nbsp;profesorke Eve Blahovej. Najskôr som u&nbsp;nej absolvovala telesnú rozcvičku, potom som v&nbsp;sprievode klavíra robila rôzne hlasové cvičenia. Pani profesorka mi musela nájsť optimálnu polohu altu. Keď sme ju našli, stala som sa aj vďaka nej zapamätateľnou a&nbsp;hovorím v&nbsp;tej polohe vlastne stále.“

Televízna redakcia prispievala svojim hlásateľkám aj na oblečenie, v&nbsp;ktorom sa objavili pred kamerami. „Dostávali sme ročný príspevok tridsaťtisíc korún. Zdá sa to veľa, ale keď ste chceli mať na sviatky krásne dlhé šaty, tie ani vtedy nestáli len 500 alebo 1 000 korún. Takže na takéto príležitosti sme si šetrili a&nbsp;na bežné služby sme si dali šiť blúzky. Na takzvané malé služby (predpoludňajšie a&nbsp;popoludňajšie služby do osemnástej hodiny) som si zvykla obliekať svoje pletené pulóvre, keďže som vedela pekne pliesť,“ priblížila pani Straková.

Pre Adu je dôležitý plnohodnotný spánok. „Aj v&nbsp;mladosti som rada spala. Na vysokoškolskom internáte som pokojne vynechala obed a&nbsp;prespala 48 hodín.“

Dostatočný spánok rozhodne nie je na škodu, ale bez kozmetiky to stále nie je ono. „Chodím na kozmetiku, na manikúru, pedikúru, masáže a&nbsp;zdedila som aj dobré gény po oboch rodičoch. A&nbsp;že si žena dá neinvazívne urobiť nejaké hlbšie ryhy, to je vymoženosť dnešnej doby, takže s&nbsp;tým nemám problém. Ale nikdy by som si nedala urobiť nič väčšie. Nikdy by som nedovolila siahnuť na moje prsia a&nbsp;takisto by som nepodstúpila lifting tváre, to by už nebola moja tvár. Chcem zostať sama sebou, jedinečná. Áno, občas pomôžem nejakej vráske na čele, ale mám pani doktorku, ktorá to robí šetrne a&nbsp;nikto nič nevidí. Ja som spokojná so svojím zjavom a&nbsp;svojou tvárou. Je to pečať mojich rodičov a&nbsp;ja ju nezradím.“

Oblečenie si vyberala aj podľa toho, pre koho aktuálne vysielala. Na ranné služby pre materské a&nbsp;základné školy siahla skôr po farebnejších modeloch, práve aj zo spomenutých pletenín. Do večerných služieb Ada najradšej nosila saká. Niekedy jej do garderóby prispel aj manžel, ktorý pracovne cestoval do zahraničia a&nbsp;doniesol jej odtiaľ nejeden pekný kúsok aj úžasné doplnky.