Manžela košickej podnikateľky teraz vraj trápi obvinenie, pretože u nich doma našli hotovosť dvestotisíc eur, ktorej pôvod je podľa polície sporný. Nedávno ním zase lomcoval rozvod pre hotelovú aféru s prostitútkami. Očakávala som preto, že keď zavolám Braňovi Mojsejovi, že sa s ním chcem rozprávať o alkoholizme, nebude súhlasiť. Omyl. Dokonca bol rád!

Pán Mojsej, veď vy máte všetko, prečo si kazíte život alkoholom?

Áno, hovorí sa, že na Slovensku pije iba Mojsej a ešte jeden pán poslanec zo severu Slovenska, ktorý to však neberie ako problém. Pije nás tu trošku viac ako len my dvaja...

Vy ste so svojou manželkou akoby zrkadlom časti spoločnosti. Muž, ktorý si rád vypije, a žena, ktorá si vbehne so susedou do vlasov za svoju verziu pravdy. Je to tak?

Neverím, že existuje rodina, ktorá nemá problém. Keď niekto povie, že oni nemajú, tak to len dobre taja, aby si to najbližší susedia nevšimli. Alkoholizmus je jedným z najväčšmi utajovaných problémov. Nikto sa s ním nepochváli. Je tolerovaný. Veď z čoho by sa naplnila štátna pokladnica?

Niektorí to možno netaja zámerne, možno si myslia, že nad tým majú kontrolu, že to nie je závislosť...

Mnohí ľudia aj vedia, že sú závislí, ale neveria tomu, že by sa z toho bludného kruhu dalo vyjsť von. Nevedia to zastaviť. Hanbia sa prekročiť prah budovy, na ktorej je napísané psychiatria, aby ich tam náhodou nestretol nejaký známy, a tak sa nemajú s kým poradiť. Nemajú komu povedať, včera som sa ožral, predvčerom tiež, čo mám robiť, neviem si s tým dať rady. Keby sme aspoň pili nejaké ľahké stolové vína ako Taliani. My však pijeme ako Rusi – tvrdý alkohol alebo kadejaký nekvalitný, pančovaný. Stakan vodky, šupnúť ho do seba a za ním ďalší a ďalší... To je istá smrť. Bežne sa stáva, že na ulici skolabuje človek, a keď mu v nemocnici vezmú krv, zistia, že má v sebe toľko promile, že by mal mať klinickú smrť. Potom po vyšetreniach príde druhá rana. Povedia mu, máte posledné štádium cirhózy pečene. Ale ako to u nás chodí, dovtedy nikto nič netušil, veď to bol slušný človek, iba si chlapec sem-tam vypil.

Ako zistí žena alkoholika, že jej muž doma tajne pije?

Keď ešte Nora netušila, čo je alkoholizmus, nevedela pochopiť, ako je možné, že ja som v určité „dni“ nonstop „nadratý“, a pritom nikde v dome nič nie je. Chodila po dome a hľadala, z čoho som sa mohol tak nadrať. Ja hovorievam, a všetci sa na tom smejú, že alkoholik je najlepší kreatívny pracovník.

Lebo musí stále rozmýšľať, kam zašije fľašu. Väčšinou ten druhý z páru buchne do stola a dá si podmienku, že ak chce žiť s ním, tak nebude chľastať, a ak neprestane chľastať, tak nech si žije sám. Ale to je bludný kruh. Alkoholik chce byť predsa aj s partnerom a aj chľastať.

Povedzte nám nejaké miesta, ktoré si niektoré ženy po prečítaní tohto rozhovoru pôjdu možno aj samy poprezerať.

Vďačné sú kvetináče. Alebo otvorím kompót, vylejem z neho šťavu a prelejem do neho fľašku. Nore som napchal fľašky aj do čižiem. Nech ženy pozerajú poriadne po skrinkách, v ktorých majú potraviny. Väčšinou je to tak, že muž vyleje nejakú nádobu a načapuje si tam alkohol. Vy si myslíte, že máte olivový olej, ale on tam má „narvatú“ vodku a vždy, keď nie ste doma, všetko si podolieva. Muž alkoholik chápe chvíľu, keď je doma sám, ako príležitosť na vytvorenie ďalších skrýš alebo na doplnenie starých tak, aby všetky fungovali, keď je žena doma. A potom sa už iba hýbe medzi fľašami. Žena je v kúpeľni? Dobre, pijem tu. Žena je v kuchyni? Pijem inde. Alebo som nastrkal fľašky do vnútorných vreciek kabátov, ktoré viseli v skrini na vešiakoch. V kabáte som niekoľkokrát prenášal fľašku dokonca ešte do školy. Najvďačnejšie sú malé poldecové fľaštičky, tie vojdu všade a majú ich na každej pumpe.

Vy ste začali piť už na strednej škole?

Áno. Na hotelovku do Kežmarku som prišiel ako slušný chlapec. Predstavte si, že v prvom ročníku som bol jediný, čo nepil. Mal som štyri dvojky na vysvedčení a doma bolo z toho zle. Bol som podpredseda triedy, jednoducho vychovaný chlapec. Otec bol vedúci výpočtového strediska, viedol ma k športu. Mama zase u mňa podporovala umelecké sklony, chodil som do spevokolu a do detského divadielka. Dokonca, keď som mal trinásť, vybrali ma spomedzi tristoštyridsiatich chlapcov hrať jednu z hlavných úloh do filmu Tajomstvo dračej steny.

Ako sa zo slušného chlapca stane alkoholik?

Keď moji spolužiaci išli na pivo, išiel som s nimi, aby som sa nevyčleňoval z kolektívu. Dal som si kolu alebo džús. Potom po čase pivko. Jedno pivko po škole. Potom pivko pred školou a ešte jedno večer. Býval som na priváte, tak ma nikto nekontroloval. Pomohla tomu aj moja prvá robota a prax, lebo som vďaka tomu zarobil peniaze. Túžil som totiž po poriadnej elektrickej gitare, ktorú mi rodičia nechceli kúpiť, a tak som makal, ako sa len dalo. Pamätám si ako teraz, že keď k nám prišiel Elán a rozbalili tie skosené gitary, išli sme sa z nich všetci pos.ať. Zarábal som na praxi, ale na elektrickú gitaru to nestačilo. Tak som si našiel prácu aj na víkendy. Robili sme svadby. Ráno o piatej som vstal, už o šiestej som robil. Končili sme v nedeľu ráno o ôsmej. Ako sme makali, tak sme aj pili. Ale len na taký maličký „kvalt“. Lebo čo som vypil, to som aj vychodil. Potom po svadbe sme všetci išli na privát vyspať sa a poobede sme sa znovu stretli, aby sme sa strieskali. No a všetci sa strieskali tak s úrovňou, len ja do nemoty.

Do nemoty? To ste niekde padli a zostali tam ležať úplne bez seba?

Nie. To nikto nevedel pochopiť. Ja som sa vedel vrátiť z akéhokoľvek miesta. Tak ako som bol v bunde, ľahol som si do postele a spal. A ráno som sa zobudil a nič mi nebolo. Všetkým bolo zle, len mne nie.

Koľko ste vypili? Počas tých svadieb?

Tak dvadsať nula dvojok. Ale do školy chodili borci, čo vypili aj štyridsať.

Vtedy som pil normálnu výčapnú štyridsiatku vodku, v treťom ročníku som prešiel na fernet alebo koňak.

Nebolel vás z toho žalúdok?

To je znak dobrého žalúdka?

To je znak alkoholizmu. Preto ak vám je zle, ďakujte za to Bohu.

Čo si myslíte, kedy ste to ešte mohli zastaviť?

Mal som to zastaviť v detstve. Mal som pocit trémy a strachu z hrania pred druhými. Keď som hrával pri opekačkách a vypil som si, zistil som, že ten pocit trémy ustúpil. Začal som teda alkohol používať na potlačenie trémy. Ale na to sme prišli až po rokoch s mojou psychiatričkou, s ktorou spolupracujem dvadsať rokov.

Keď pijete, chodíte po baroch alebo pijete sám doma?

Ja som prestal blúdiť, neponevieram sa, nechodím po baroch. Pijem sám na jednom mieste. Odpracem sa niekam, kde ma nikto nevidí, maximálne ma tam stráži ochrankár a aj to je už minulosť. Tam sa spijem, riešim veci medzi nebom a zemou, pozriem si stýkrát live koncert Bon Joviho, potom si zavolám sanitku a idem do liečebne. Tam ma začnú dostávať do normálnej ľudskej podoby, začnem jesť a normálne rozmýšľať. Ďakujem Bohu, že na východe republiky sú tí najväčší odborníci. Keďže som nimi prešiel, viem o tom svoje a vedel som vďaka tomu pomôcť aj ďalším ľuďom, ktorí sa nehanbili zdôveriť sa mi. A boli to aj ľudia na vysokých postoch.

Vaša žena podala žiadosť o rozvod a potom ju stiahla. Čím ste ju presvedčili?

Nora ma veľmi dobre pozná, sme nonstop spolu. Vypočula si moju verziu toho škandálu s prostitútkami a rozhodla sa, ako sa rozhodla.

Nebojíte sa piť sám? Čo keby ste sa náhodou udusili vývratkami alebo niekde spadli?

Z toho som nikdy nemal strach, to je daň za pitie. Každé jedno požitie alkoholu je risk. Môžete vypiť tri deci tvrdého a nič sa vám nemusí stať. Keď si vypijem, zapínajú sa mi v hlave dve veci. Nesadaj za volant a nechoď von do zimy. Bojím sa, že zamrznem. A ja mám to šťastie, že keď si vypijem tak do 2,5 promile, naberiem smer do svojej postele, odkväcnem a spím. Potom sa zobudím a pijem ďalej. Takto je to dva-tri dni.

To sú napríklad dve pollitrovky fernetu. Ale ja nepijem tak, že pijem ako šialený. Otvorím si fľašku napríklad pri varení, varím a popíjam. Užívam si to. Prvý deň si to užívam, druhý tiež a tretí som už na šrot. Už ani poriadne nejem. Len utopence a podobne.

Ako na to reaguje vaša žena?

Keď viem, že to na mňa ide, odovzdám jej všetky doklady, kľúče a idem sa zašiť niekam, kde som sám. Moja typická alkoholová seansa trvá trištyri dni, potom idem na zastavenie ťahu do nemocnice, tam medikamentózne prejdem na normálny systém. A tak ako som s radosťou pil, tak do mňa vojde averzia proti alkoholu. Chcem si to vyriešiť sám so sebou, nechcem ju do toho ťahať. Naučili sme sa žiť s tým, že sa snažím vydržať čo najdlhšie, a keď to na mňa príde, idem sa niekam schovať, aby som jej nekazil život.

Koľkokrát ste boli na liečení?

V rokoch 1991 a 1993, potom som deväť rokov nepil. A potom mi raz jeden človek priniesol za obraz, ktorý som mu namaľoval, fľašku. Neveril mi, že by som mohol mať ešte nejaký problém, keď som toľko vydržal. Položil ju do kúta a odišiel. Ako som na ňu pozeral dva mesiace, pomaly začínal fungovať mozog alkoholika proti sebe samému. Hovoril som si, veď už som starší, rozumnejší, s doktorkou už ani nie som v kontakte, to bola len nejaká pochabosť z mladosti, už to mám za sebou, iba si tak liznem. Tri dni som olizoval a za mesiac som bol na šrot a opäť som šiel do liečebne. Potom som mal obdobia, keď som si každý rok vypil tri-štyri dni, až do roku 2004. Potom som nepil päť rokov. V roku 2009 som si v zime vypil raz a v lete 2010 tiež raz. Čiže ja nie som štatistický vzor alkoholika. Mnoho ľudí pije vtedy, keď majú problém, ja nie. Ja pijem, keď je všetko o.k. Preto som teraz v ustavičnom kontakte so svojou psychiatričkou. Aby som sa neučičíkal pokojom a zase do toho nespadol. Mám dobrú fázu a som v jednom kole.

Máte nejakú radu pre čitateľov, ako môžu vo svojom partnerovi odhaliť alkoholika?

To je veľmi jednoduché. Odporúčam im, aby odišli na čo najdlhšiu dovolenku. Už tretí alebo štvrtý deň sa bude nervózne mrviť, bude si pýtať aspoň pivko. Ale väčšinou si do toho pivka naleje pálenku tak, aby ho žena nevidela. Alkoholik nie je schopný vydržať štrnásť dní bez alkoholu.

Môže sa z toho alkoholik dostať sám?

Nie. Musí mať za sebou rodinu. Bez nej je päťdesiat percent neúspešných. Napríklad vo Švédsku ho nahrávajú doma kamery. Po pol roku ho zavolajú s celou rodinou na stretnutie. Podmienkou je, že musí byť triezvy. Tam mu ukážu zopár jeho excesov. Sedí tam jeho žena, deti, psychológ, všetci sa pozerajú na nahrávku, ako ich oco sedel v kuchyni a agresívne vykrikoval po mame, keď si vypil. A on vidí, ako to deti prežívali, aké boli ustráchané, vidí svoje správanie, ktoré si nepamätá. Vtedy väčšinou súhlasí s liečením. Jednoducho treba toho človeka pritlačiť k múru. Jeho blízki mu tým možno zachránia život. Pamätám sa na jeden život, ktorý bol, naopak, zmarený. Pred niekoľkými rokmi prišla na Prednú horu žena s deťmi prevziať veci po zosnulom pacientovi. Deň predtým ho nakladali do plachty a niesli do márnice. Skupinka nás ostatných pacientov, čo sme stáli blízko nich, sme začuli, ako jedno z detí povedalo mame: „Konečne budeme mať doma pokoj.“ Všetci sme na tej chodbe stvrdli. Toto by mali počuť všetci, ktorí tento problém riešia.

Aj u nás to takto funguje?

U nás funguje opačný systém, u nás sa tají, kryje. Celá rodina zatĺka, že majú otca alkoholika. Žena povie synovi, choď do krčmy, dones ho rýchlo domov a nech ťa nikto nevidí. Alebo sama žena položí fľašku pred svojho muža a povie mu, pi doma, ale vonku mi nerob hanbu. Ona si pustí seriál a myslí si, že tým vyriešili problém. Ale len dovtedy, kým mužovi nezačnú odchádzať nejaké orgány. Alebo dokiaľ nedostane nejaký skrat, kým niečo nevyvedie. Každý reaguje na dlhodobú konzumáciu alkoholu inak. Trvalé požívanie alkoholu je istá smrť. Teraz som videl človeka, čo má štyridsať a potrebuje náhradnú pečeň. Ak ju nedostane, umrie.

Dvadsať rokov v kuse. Denne vypil jeden liter vodky.

Dá sa podľa vás alkoholizmu predísť?

Podľa mňa áno. Keď viem, že mám niekoho v rodine, kto bol alebo je alkoholik, vôbec nebudem konzumovať alkohol. Kód alkoholika je daný, niekto ho má, niekto nie. Sám musím vedieť v sebe rozpoznať ten kód. Zdravý človek si povie, aha, už mám dosť, už piť nebudem. Ale alkoholik nemá klapku, popíja ďalej do bezvedomia. Čo pokladám za podstatné, to je, aby si rodičia viac všímali aj svoje deti. Naháňajú sa za peniazmi a nevšímajú si vlastné decká. Tie majú často nejaký psychický problém, ktorý ich môže odraziť k alkoholizmu ako mňa, a decká často pijú viac ako ich rodičia. Nech ich vezmú k psychológovi, ak majú taký problém, aby si nezničili celý život. Podstatné je nájsť kvalifikovaného odborníka. Alkoholizmus je choroba. Ak už v sebe máte „vírus“, tak ju raz musíte dostať. Podstatné je len, dokázať ju čo najviac oddialiť. Ak vydrží dva-tri roky, za ten čas urobíte veľa a partner vám uverí, že sa snažíte. Ale takto to dokáže len desať percent ľudí. Ostatných deväťdesiat percent je v bludnom kruhu, neveria tomu, že existuje cesta von. To sú väčšinou tí, ktorí nevedia prekonať svoju hanbu. Treba si uvedomiť, že alkoholizmus nie je len problémom nejakej spodiny. Pijú všetci. Právnici, doktori, celebrity. Napríklad pán Menšík. Viete, čo povedal v posledné dni pred svojou smrťou, keď ho núkali, aby si dal jeden?

Tie posledné dni mal vraj ťažké bolesti a niektorí ľudia mu poradili, nech si vypije, že sa mu uľaví. On na to povedal, nie, nedám si, do truhly ma dajte triezveho. To bola pre ďalších abstinujúcich alkoholikov zásadná veta. Znela ako odkaz všetkým závislým, že on už si s alkoholom vytrpel toľko, že umrieť chce čistý. „Do truhly ma dajte triezveho.“

Braňo Mojsej: Moje alkoholické excesy

Plus TV

Bývalá hlásateľka Ada Straková: V rodine nepreferujú hmotné dary

Vianočný stánok pred Národným onkologickým ústavom - obsluhoval aj riaditeľ

Kde je Igor Kmeťo, tam je zábava: Takto sa pobavil Paľa Drapáka

Výber pre vás