Hovorieva, že nemá rád škandály, na čo mu rodina pripomína, že ho živia. Odmalička zvedavý, decentne drzý a s bulvárnym denníkom v rukách vzdelával spolužiakov na strednej škole, ale aj na Katolíckej univerzite. Popri rýpaní sa v kauzách miluje svoj ďalší špinavý koníček. Záhradu a domáce zvieratá. Preto ich občas prepašuje aj na stránky Šarmu, v ktorom pôsobí už niekoľko rokov.

Richard Gonda

Stála pri zrode televízneho precedensu zvaného Markíza, ktorá na Slovensko priniesla dovtedy nepoznaný hollywoodsky štýl celebrít. Andrea Vadkerti rozhodne patrila medzi najväčšie hviezdy zo Záhorskej Bystrice a v Televíznych novinách si delila stoličku s kolegyňou Anetou Pariškovou (46). Mnohí si ju pamätajú aj z Vadkerti tolkšou v Slovenskej televízii. Potom dala rozbehnutej kariére zbohom.

S manželom Rastislavom Vasilišinom (46), s ktorým to prestávalo v súkromí klapať, sa zbalili a spolu s dcérou Sophiou (14) a synom Ralphom (13) odišli žiť do Francúzska. Ukázalo sa, že to bol správny krok, pretože rodina, ktorá si vydýchla od mediálnej pozornosti, tam upevnila svoje základy. Rolu zohrali aj pracovné príležitosti. Rodina, ktorá sa medzičasom rozrástla o syna Philipa (3), žila aj v Singapure, ale teraz je už späť na starom kontinente.

Rozhovor sa začína na nasledujúcej strane.

Na koho zo „starej“ Markízy sa nedá zabudnúť?

Udržiavam kontakt s mnohými kolegami, niektorí zo skalných už, bohužiaľ, nie sú medzi nami. Najbližšie mám k Eve Černej, Heňovi Krejčovi a, samozrejme, k môjmu spojencovi Vladovi Repčíkovi. Jeho humor ma vie vždy rozosmiať. Bývali sme sto metrov od seba, a hoci som ďaleko vo svete, sme spolu v kontakte.

V súčasnosti pôsobíte ako transformačná koučka. Venujete sa aj neurokoučingu. Čo to znamená v ľudskej reči?

To je skoro ako psychológ pre ľudí v biznise a politike. Musíte ovládať pravidlá terapie, aktívneho počúvania a chápať biznisový kontext a manažérske právomoci. Vlastním niekoľko licencií s medzinárodnou platnosťou v rôznych špecializáciách. Koučujem manažérov a lídrov vo vedúcich funkciách aj ich tímy. V preklade to znamená, že mám v koučovacích rozhovoroch odsedených vyše 2 000 hodín s klientmi z celého sveta. Denne s troma, niekedy v rozdielnych časových pásmach koučujeme na témy vedenia seba, svojich ľudí, konzultujeme stratégiu aj rozvoj.

Venujete sa teda primárne konferenciám?

Moderujem najmä konferencie a veľké debatné stoly na fórach. Využívame, že sa plynulo dohovorím v niekoľkých jazykoch a v angličtine odmoderujem i náročné formáty.&nbsp; Baví ma to a rozširuje môj rozhľad. Znamená to však tiež, že nalietam tisícky míľ za tímami klientov a vediem tréningy a workshopy vo veľkých firmách. Čo zasa znamená, že som často preč od rodiny a musím si vedieť dobre zorganizovať svoj pracovný a súkromný život.

Niekedy môj kalendár vyzerá ako harmonogram odchodu vlakov. Okrem mojej práce sú v ňom aj krúžky detí, prázdniny, termíny pracovných ciest môjho muža. Máme totiž zásadu, že nikdy nenechávame naše deti bez rodiča. Jeden z nás ostáva vždy s nimi, kdekoľvek žijeme a pracujeme. Preto potom z času na čas zoberieme deti k starým rodičom a cestujeme za dobrodružstvom iba my dvaja.

Vašou základňou bol Singapur. Stále to platí?

V Ázii sme boli päť rokov a dnes sme opäť vo Francúzsku. Deti chodia všade do medzinárodnej školy. Povinne mali mandarínčinu, dokonca aj malý Philip už od 18 mesiacov veku v jasliach. Deti vedia, samozrejme, po slovensky, oveľa lepšie po anglicky a majú aj každý deň francúzštinu. Tento rok im pribudla španielčina. Takže dosiahli štandard piatich jazykov.

Prečo vás to ťahalo do Ázie?

Do Singapuru sme odišli žiť po spoločnom rozhodnutí s manželom, keď dostal príležitosť otvoriť svoje prvé firmy v Číne. Pripadalo mi to ako jediné rozumné riešenie pre rodinu. Áziu milujeme, ale kvalita života v tamojších krajinách sa veľmi líši. Jedna vec je odísť do Číny, Thajska alebo Japonska na dovolenku. Iná vec je tam žiť so školopovinnými deťmi, kde sa obaja partneri chcú dohovoriť po anglicky a ešte aj kariérne realizovať. Priznám sa, že Ázia je náročná na život, a to hovorím napriek tomu, že odsťahovať sa do Singapuru znamenalo prísť do veľmi rozvinutého kúta sveta. Bola to ohromná životná skúsenosť, ale aj kultúrny šok.

Ako to vnímali vaše deti?

Deťom život v Singapure veľmi prospel, nabehli do dobrého vzdelávacieho systému s kopou zahraničných učiteľov a spolužiakov. Singapur by mohol byť vzorom toho, ako sa štát správa ku vlastným ľuďom a firmám. Všetko funguje, nekradne sa, je čisto a bezpečne. Je tam draho, ale pre domácich vláda vytvára naozaj fantastické miesto na život, ktorý si vedia zaplatiť. Pozrite sa, ako s prehľadom zvládli zastaviť SARS a teraz koronavírus. Keby sa dala singapurská precíznosť a čínska pracovitosť klonovať, dopriala by som ju aj Európe. Roky prebytkový rozpočet, špičkové zdravotnícke zariadenia, výborná infraštruktúra, školstvo na úrovni. A politici slúžia. Ľudia všetci pracujú. Korupcia, kriminalita sú nulové.

Sú aj veci, ktoré vám nevoňali?

Doteraz som si nezvykla na tropické podnebie, nerobilo nám dobre. Naše telo nie je stavané na vysokú vlhkosť a horúčavy. Prechádzať z 30 stupňov do ľadovo vyklimatizovaných priestorov 365 dní v roku bolo náročné. Ani za tie roky som si na to nezvykla.

Pokračovanie na nasledujúcej strane.

V médiách sa písalo, že tretie dieťa vám zachránilo vaše manželstvo. Je to tak?

Nie je to tak. Tretie dieťatko, syn Philip, bolo chcené a je Božím darom. Nebola to určite žiadna záchrana, iba ak pred rodičovskou nudou vo famílii, kde dospievajúce deti už nechcú a nepotrebujú pozornosť svojich rodičov.

Dožičili ste si ho teda vo vyššom veku.

Rodiť po 40 je dnes už bežné. Pravda však je, že horšie znášam prebdené noci či nároky troch detí vo výchove, keď jedno ide do prvého vzdoru a dve máte v hlbokej puberte. Ja si Philipa užívam naplno, viac ako prvé dve detičky. Vtedy som sa bála, že mi utečú kariérne príležitosti. Hnala som sa do práce. Dnes už žijem s vedomím, že aj tak si všetky dôležité príležitosti vytváram sama. Všetko je tak, ako má byť.

Philipa ste priviedli na svet v singapurskej nemocnici. Nejaké rozdiely...?

Nechcem dráždiť, ale opäť musím skonštatovať, že aj zdravotná starostlivosť, či už v štátnych, alebo privátnych zariadeniach, je špičková. Rodila som v univerzitnej nemocnici a taký servis by som dopriala aj slovenským mamám. Viete, až v Singapure som pochopila, že mať dobre manažovaný bohatý štát vedený profesionálnymi politikmi, čo nekradnú a nezabudli, že sú tam pre ľudí, nemusí byť utópia. Inak, Singapur je jediná krajina, kde som nikdy nepočula ľudí baviť sa o politike. A to nie preto, že by tam vládla diktatúra, ale hlavne preto, že sa niet na čo sťažovať.

To zrejme u nás zatiaľ nehrozí...

Veľmi ma mrzí, čo sa deje na Slovensku. Singapur má rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko a ostrov má rozmer 25-krát 30 kilometrov. Malá červená bodka, ale strategicky veľmi silná. Na cudzincoch je postavený ich rozvoj, v priemere ich tam je skoro 2 milióny, majoritným domácim etnikom sú Číňania.

Domáci vedia, že bez cudzej pracovnej sily im ekonomika nebude fungovať. Všetko vybavíte z domu cez počítač, všetci hovoria po anglicky (úradné jazyky sú angličtina, čínština, malajzijčina a tamilčina). Digitalizácia je pokročilá, na všetko máte apku alebo software. Dáta zhromažďujú neustále, aby vedeli lepšie manažovať infraštruktúru, vďaka čomu nie sú dopravné zápchy, verejná doprava je čistá a spoľahlivá, nič a nikto nemešká. Toto mi chýba v Európe. Ale my máme zas iné veci na nezaplatenie. Čistý vzduch, pitnú vodu, nádhernú prírodu, šikovných ľudí, veľké slovanské duše…

Stihli ste vidieť aj viac z tej časti sveta?

Voľný čas sme venovali najmä cestovaniu. Precestovali sme za pár rokov Japonsko, Čínu, Taiwan, Vietnam, Bali, Indonéziu, Fidži, Austráliu. Pravidelne sme chodili do Indie, lebo manžel tam mal programátorov. V Malajzii sme boli takmer každý víkend, len tam sa dalo ísť motorkou na výlet alebo na kone na jazdenie do prírody.

Hovorí sa v dobrom aj v zlom. Ako by ste definovali váš vzťah s manželom Rastislavom Vasilišinom?

Nemazala by som ani jeden deň. Naše vzostupy a pády sú rovnako dôležité. Vo vzťahu rastú aj osobnostne zrejú vždy obaja. Niekedy jeden rýchlejšie, druhý pomalšie a opačne. Nám veľmi pomohlo, že sme sa odsťahovali. Nikto nás nerieši, nečítame o sebe v novinách, žijeme úplne bežný život v anonymite. Ak žijete v zahraničí a chcete sa presadiť, je to mimoriadne náročné. Musíte sa vedieť na seba spoľahnúť. Tam ste odkázaní jeden na druhého. Dôležité je si za každých okolností dôverovať a kráčať za spoločným cieľom.

Ja sa so svojím mužom nenudím ani chvíľu. Milujeme cestovanie, sme obaja dobrodružné povahy, vieme sa spolu rehotať aj mlčať. Keď už mi začína veľa vecí na ňom prekážať, tak pracovne odcestujem a nejako ma vždy všetko prejde. Prospieva nám, že často cestujeme osve za prácou, a tak máme aj dosť vlastnej slobody. Ponorka nám určite nehrozí…

Chcete zostať žiť mimo Slovenska už navždy alebo uvažujete aj o návrate domov?&nbsp;

Ja som nikdy nezabudla, kde je domov. Určite sa vrátime. Teraz lietam z Francúzska mesačne a podľa práce. Aj zo Singapuru som lietala domov minimálne 4-krát v roku. Trávime tu každé prázdniny. My sme vlastne nikdy naplno neodišli. Uvidíme, ako to bude teraz po korone. Možno sa vrátime všetci späť a skúsime robiť globálny biznis z Bratislavy.

Markízu predali českému podnikateľovi. Budete sa uchádzať o funkciu v potenciálne novom manažmente? Čo tak šéfka?

Kým bol Philip malý, nechcela som prijať žiadnu z ponúk na návrat do televízie. Teraz už má tri roky, uvoľnili sa mi ruky. Nemusím mať výčitky, že si neviem nájsť čas na dieťa, po ktorom sme túžili... Dajte sa prekvapiť, myslím, že tie dvere sa ešte predo mnou nezatvorili.

Andrea Vadkerti stála na prahu rozvodu: Vďaka tomuto jej manželstvo ušlo hrobárovi z lopaty!

Richard Gonda

Autor článku

Richard Gonda

Výber pre vás

Andrea Vadkerti stála na prahu rozvodu: Vďaka tomuto jej manželstvo ušlo hrobárovi z lopaty!

Richard Gonda

Súvisiace články

Penélope Cruz sa trápi pre koronavírus. Priznala, že musela prekonať obrovské ťažkosti

Najmladšia miliardárka sveta: Toto jej zarába na luxusný život!

Dominika Stará, bývalá hviezda SuperStar, spieva v kostole

Toto si budúca mamička Mokráňová nezaslúžila: Otec strká hlavu do piesku!

Dochádzajú vám nápady na každodenné varenie? Experimentujte s voňavým zelerom!

Autor článku

Richard Gonda

Výber pre vás