Ady Hajdu si z komunizmu spomína z MDŽ nielen na červené karafiáty, ale aj na jeden zvláštny jav: „Oslavovali to vtedy najmä muži, mali dôvod piť... Bolo to absurdné a ja by som len chcel odkázať týmto mužom, nech sa neboja silných žien a aby si niekedy priznali, že my muži sme slabšie jedince a ženy nás vo všetkom zachránia. Aby si tí mačovia nemysleli, že riadia svet, pretože bez žien sú nikto,“ úprimne skonštatoval Ady, ktorý mal od detstva viacero vzorov silných žien.
„Ja som mal silnú starú mamu, ktorú sme volali nana, aj mamu a zobral som si silnú ženu. Takú, čo vydrží všetko na svete,“ priznal s tým, že jeho nana bola preňho výnimočnou bytosťou: „Starala sa o nás, štyroch chlapcov, a ani nezvýšila hlas. S mamou zvolili pri výchove formu rozprávania. Ony sa s nami rozprávali a dávali nám otázky... Tie do ticha boli najhoršie. Vy na ne síce poznáte odpoveď, ale nechcete ju povedať, lebo nechcete nič prezradiť, ani bratov, ani seba...“ zaspomínal si Hajdu.
Nielen k MDŽ zaželal herec všetkým: „Ja držím palce aj mužom, ktorí sa cítia ženami, aj ženám, ktoré sa cítia mužmi. Tak nech oslavujú všetko ženstvo, ktoré je v nás.“ A čo konkrétne im praje? „Aby dostali takých dobrých mužov, ako som ja,“ zakončil s humorom sebe vlastným známy herec.
