Diváci, predovšetkým muži, vás začali ešte viac registrovať počas nedávnych ME vo futbale. Večerné štúdiá ste moderovali tak presvedčivo a profesionálne, že už aj moji chlapi doma (veľkí futbaloví fanúšikovia) sú z vás paf!

Ďakujem za kompliment. Viete však, čo je na tom celom zvláštne? Na obrazovke som už dlhšie a bez prestávky, no viac ohlasov dostávam až pri typických chuťovkách fanúšikov, ako sú majstrovstvá alebo olympiáda. A pribúda ich najmä od detí. Naposledy ma v obchode oslovila mamina päťročného futbalistu, ktorý ma spoznal a schovával sa za jej sukňu.

Počas futbalových štúdií bolo vidieť, že vás uznávajú aj známi tréneri, teoretici či bývalí hráči. Brali vás za rovnocenného partnera, dokonca mnohí z nich s vami diskutovali aj po tom, ako štáb vypol kamery.

To je pravda. Už sa navzájom poznáme, tí páni vidia, že ma práca baví, mám naštudované a okolo seba vždy kopu poznámok. Navyše, spoločné debaty o športe ma zaujímajú aj z trénerského hľadiska, keďže som získala licenciu na trénovanie basketbalu, čo je takisto kolektívny šport a má veľa spoločného s futbalom. A musím povedať, že mi naozaj dobre padlo, keď sa hostia na konci štúdia opýtali: Aj zajtra budeme vysielať s vami?

Atraktívna žena, ktorá rozumie ich najväčšej vášni, to je nebezpečná kombinácia. Priznajte, skúšajú to na vás?

Myslím, že nie. Hoci musím povedať, že na tie futbalové štúdiá prišli vždy dokonale upravení (smiech).

A čo športovci, s ktorými sa stretávate v teréne aj ako redaktorka?

Ani tí nič neskúšajú. Vedia, že by som ich vysmiala, už ma za tie roky poznajú. Napríklad na basketbalových zápasoch som známy inventár, berú ma skôr ako sestru a vždy mi len mávnu rukou na pozdrav. Je pravda, že mám medzi športovcami veľa kamarátov, ale na nič iné nie je čas.

Lebo sa stále niekam presúvate?

Aj preto. Ale úprimne, zatiaľ som ešte nežila vo vzťahu. Nejako to neriešim. Začnem až vtedy, keď príde ten pravý.

Človek nikdy nevie. Možno naňho natrafíte práve v Riu...

Že by sa nejaký našiel na druhej strane zemegule? Skôr si myslím, že v Brazílii nebudem stíhať nič iné okrem práce. Na londýnskej olympiáde pred štyrmi rokmi som nemala čas ani na jedlo, zhodila som tam desať kíl. Takže teraz ma mama preventívne vykŕmila svojimi úžasnými dobrotami.

Musíte si ako moderátorka hlavných športových správ udržiavať líniu? Ozaj, chceli od vás, aby ste zmenili imidž, keď ste prijali ponuku moderovať?

Nie, nikto odo mňa nevyžadoval nič podobné. A to napriek tomu, že pred rokmi som mala naozaj o desať kíl viac. U nás v športovej redakcii je dôležité, aby redaktor či redaktorka vedeli, a nie vyzerali na jednotku. Musíme ukázať, že sa v športe skutočne vyznáme — iba tak dostaneme prácu. A keď ju máme, stále sa zdokonaľujeme. Preto napríklad navštevujem hlasovú pedagogičku.

Na miesto do relácie Góly, body, sekundy vás odporučil šéf Marcel Merčiak, ktorý vraj aj vďaka vám zmenil názor na ženy v športovej žurnalistike...

Bolo to pár mesiacov po futbalových majstrovstvách sveta v Brazílii v roku 2014, počas ktorých som vysielala štúdiá ako prvá žena vôbec. Bol s mojou prácou spokojný. Na vianočnom večierku mi jednoducho oznámil, že od 1. januára budem hlásiť správy. Súhlasila som pod podmienkou, že nebudem len zavretá v štúdiu, ale môžem naďalej behať po ihriskách a nakrúcať reportáže.

A Marcel, známa chodiaca encyklopédia, sa neobáva, že mu svojím hladom po informáciách budete konkurovať?

Zbieram iný druh informácií. Nie som veľmi na štatistické a historické — tie si nepamätám. Zaujímajú ma skôr aktuálne veci a zo všetkého najviac zákulisné. O tých hovorím naozaj rada.

Pokračovanie rozhovoru nájdete v aktuálnom vydaní magazínu Báječná Žena.

Športová redaktorka Oľga Hamadejová je u mužov obľúbená: Prečo je single?

Výber pre vás