Plánovali sme ďalšie dieťa

„Stav depresie som sa u svojho manžela naučila okamžite vypozorovať a viem o tom naozaj dosť,“ priznáva Eva Muková, ktorá preto po smrti svojho partnera vyhľadala pomoc odborníka.

[diskutujte o článku]

29.06.2010

O  rozhovor s vdovou po známom českom spevákovi Petrovi Mukovi sme sa pokúšali takmer tri týždne. Hoci nám pôvodne pani Eva sľúbila odpovede na poslané otázky okamžite, vybavovačky po pohrebe aj emócie, ktoré na ňu doľahli, spôsobili, že nás poprosila o odklad. O to viac si vážime, že nám minulý týždeň odpovede doručila a hoci to bolo pre ňu určite mimoriadne ťažké, odpovedala na všetky otázky. Aj na tie posledné, pri ktorých sme ju upozornili, že nemusí....

Pani Muková, príbeh vás a vášho manžela je ako z rozprávky. Populárny spevák sa zaľúbi do svojej fanúšičky a z milióna obdivovateliek si práve ju vyberie za svoju manželku... Bol Petr vaša osudová láska?
DO SLOVA A DO PÍSMENA…

Pamätáte sa na prvé stretnutie?
Určite, šla som si po podpis na LP skupiny Oceán do Hotela Bratislava, kde robila moja babička na vrátnici a ona mi oznámila, že sú u nich ubytovaní. Bola to spontánna akcia a dopadla fajn. Odvtedy sme sa stretávali.

Ako vás požiadal o ruku?
Nezvyčajne, ako to mal vo zvyku, na vleku v Špindlerovom Mlyne.

Mnoho žien hovorí, že život s hudobníkom je ako na hojdačke. Bolo to tak aj u vás?
To nie je o hojdačke, je to najmä o tom, že pracovný čas je dopredu neznámy a väčšinou veľmi dlhý. Ich život je na jednej strane veľmi disciplinovaný, na druhej je až priveľa možností po práci sa stretnúť a „popařit“, to je to lákadlo...

Keď ste sa s Petrom zoznámili, neboli ste už žiadna pubertiačka, ale zrelá žena. Museli ste sa napriek tomu popasovať s niečím, čo vás v manželstve zaskočilo? Možno s mimoriadnou toleranciou?
To musí každá žena. A ak to nevie, tak na to časom príde! Manželstvo je práve o dvoch veciach, o láske a tolerancii.

Radili ste Petrovi a boli ste jeho prvá poslucháčka?
Peťo si veľmi radiť nedal, ale ak za mnou s niečím novým prišiel a pýtal sa na názor, bola som veľmi rada. Pri poslednom CD sme boli prvými poslucháčkami ja s Noemi. Bola to nádhera, ako si Peťo s Noemi zatancovali na novú vec. Fajn bolo aj to, že štúdio je v blízkosti bytu, takže keď sme šli z prechádzky, zastavili sme sa za ním a boli aspoň chvíľku spolu. Je to až neuveriteľné, že ho tam už nikdy neuvidím. Už nezažijem to, ako si dáva okuliare z očí na nos a pozerá spoza mikrofónu, kto vstupuje do vnútra.

Bavili ste sa doma o práci, delil sa s vami o tvorbu, o celý ten proces?
Samozrejme, a aj preto som sa cítila ako jeho rovnocenná partnerka, vždy chcel počuť môj názor, preberali sme spolu všetky veci veľmi detailne.

Ktorú jeho pesničku máte najradšej a prečo?
Tých je veľmi veľa, na nich som vyrastala, každá je o niečom a každá je pre mňa zrkadlo, obraz duše človeka, ktorého tak veľmi milujem!

Petr sa netajil tým, že mal zdravotné problémy, vedeli ste, ako reagovať, čo robiť, keď mal depresiu?
Naučila som sa to, i keď ja sama neviem byť objektívna a povedať s istotou, či som reagovala vždy správne. Myslím si však, že pri psychických chorobách ani odborný doktor na 100 percent nevie, či to, čo robí, je TO správne.

Aký bol človek, keď bol v psychickej pohode?
Peťo bol v tomto smere fantastický otec a manžel, keď vedel, že má pár dní voľno, okamžite organizoval a niekam sme vypadli. A hoci to bolo len pár hodín, vedel ich nádherne rozdeliť medzi mňa, Noemi a nášho psíka Kiaru. Škoda len, že toho bolo veľmi málo a už nikdy nebude!

Našli ste si niekedy čas na to, aby ste išli napríklad do kina?
Podarilo sa nám to presne trikrát. Ale to je pri malom dieťati normálne. Niežeby sme však spoločensky „trpeli“. Priateľov sme pozývali k nám, púšťali si hudbu, filmy. Prípadne sme chodievali za veľkou rodinou do domu v nádhernom mestečku Kouřim neďaleko Prahy.

O Petrovi ľudia hovoria ako o fantastickom človeku, ktorý by sa pre druhých rozdal. Bol taký aj doma?
Keď doma všetko fungovalo, Peťo pomáhal a riešil veci pre druhých, len čo sa však niečo vyskytlo doma, všetko pustil a boli sme to my, kto ho v tom momente potreboval. Ja som ho práve preto milovala tak silno, nikdy nepovedal nie a aspoň skúsil, pomohol, hocikomu. Bola to jedna z jeho mnohých nádherných vlastností.

Mali ste o neho strach? Prepadávali vás niekedy myšlienky, že by mu mohla jeho depresia ublížiť?
Ako sa objavili stavy, o ktorých som vedela, že začínajú spúšťať jednu či druhú stranu choroby, riešila som veci s doktorom, v začiatkoch s Peťom. Zmenili sme lieky, musel viac dodržiavať denný režim, snažili sme sa! Brali sme to ako samozrejmú súčasť nášho života. Aj tak som sa stále bála...

Kvôli manželovi ste sa radili o tom, čo je depresia a ako s ňou bojovať. Museli ste aj vy po jeho smrti vyhľadať pomoc odborníka, aby ste to zvládli sama?
Stav depresie som sa u svojho manžela naučila okamžite vypozorovať a viem o tom naozaj dosť. Preto som sa po určitých svojich prejavoch zľakla a okamžite som zašla za odborníkom.

Kto vám najviac pomohol po Petrovom odchode?
Rodina, úzky okruh priateľov a spolupracovníkov, ľudia z branže a veľa, veľa ľudí zo sociálnych sietí, ktorí mi denne dávajú pocítiť, že som mala skvelého muža a je mnoho ľudí, ktorým tak veľmi chýba!

Cítite podporu od jeho bývalých hudobných partnerov alebo sa od vás skôr otočili?
Mám ich stopercentnú podporu a som im za to nesmierne vďačná!

Je to ešte dosť čerstvé, ale našli ste už odvahu pozrieť si záznam z jeho rozlúčky?
Nedokážem to ešte!

Plánovali ste ešte ďalšie dieťa?
Áno, vlastne nedávno...

Už ste vysvetlili Noemi, že jej otecko sa už domov nevráti?
Hneď prvý deň. Bola som sa poradiť so psychologičkou i psychiatričkou. Tu som nechcela nechať nič na svoje pocity a emócie zastrené obrovským šokom. Bola to najťažšia vec v mojom živote. Vie, že sa už nikdy nevráti, nebude s ním robiť veci, ktoré sa s mamou nerobia... Ale vie aj to, že sa s otcom ešte niekedy určite stretne!

Odišli ste definitívne zo Slovenska za manželom, nechystáte sa sem teraz vrátiť?
Na túto otázku v tejto chvíli asi neviem odpovedať. Pre mňa je domov náš byt na Vinohradoch a hoci milujem svoju rodnú Bratislavu, neviem si predstaviť, že by som to tu opustila!