Hrá sa na chudáčika

12.03.2010

Iba nedávno mala premiéru komédia Vejár, kde hráte dvadsaťročnú pobláznenú Gianninu. V deň generálky ste oslávili štyridsiatku. Ako sa vám hrala o polovicu mladšia úloha?
S mojimi kolegami sa mi vždy hrá vynikajúco. Janko Koleník či Ondro Kovaľ ma vždy budú herecky omladzovať. Milujem, keď som s nimi na javisku, zabúdam na všetko a dávam sa unášať príbehom, do ktorého sa snažíme vtiahnuť aj diváka a ak sa nám to podarí, ten pocit je ešte silnejší.

Túžili ste sa aj vy v dvadsiatke za každú cenu vydávať?
Predstavte si, že nie. V dvadsiatke som totiž už chcela niečo dokázať a myslím, že sa mi niečo podarilo, mám Quiduška, prácu, ktorá ma baví, priateľov a radosť z toho, že sa teším na svojich kolegov, keď si idem s nimi zahrať.

Mnohí tvrdia, že ste sa s vaším partnerom dali dokopy aj preto, lebo ste už cítili, že vám tikajú biologické hodiny...
Mnohí tvrdia, že prestanú fajčiť a nie je to tak.

Ako ste si ako mladé dievča predstavovali svoj život v štyridsiatke?
Ja som si predstavovala iné, ale to nepoviem...

Keby vám vtedy niekto povedal, že budete sama s malým synom, čo by ste na to povedali?
Sama som len pol roka, to ešte neznamená, že je to na celý život. Som pozitívny človek a verím, že šťastie si človek musí zaslúžiť.

Zrejme veľa ľudí si myslí, že váš „panelákový“ vzťah so Švehlom je rovnaký, ako bol ten s bývalým partnerom. Dala by sa nájsť nejaká súvislosť?
Žiadna a ešte raz prízvukujem, žiadna. Ďakujem za porozumenie.

Boli ste vo vzťahu s Jurajom rovnako dominantná?
Nekomentujem.

Ako herečka sa už nepotrebujete zviditeľňovať, napriek tomu ste prijali ponuku do Showdance. Nechceli ste voľný čas, ktorého máte aj tak málo, tráviť radšej so synom?
Keď nie som v práci, moje auto je vždy zaparkované doma. Tá kompenzácia je, že som so svojím dieťaťom viac ako ženy, ktoré musia robiť od ôsmej do štvrtej. S nákupom prídu domov aj tak až o šiestej. Ja som doma ráno, na obed, niekedy mám prácu len večer, takže som so synom celý deň, čo niektoré matky nie sú. A ponuku do Showdance som prijala preto, lebo keď cvičíte, tak sa vám z hlavy uvoľňujú endorfíny a ste šťastný...

Dá sa to stíhať časovo?
S odretými ušami áno, najmä keď si to dobre zorganizujete, keď máte rodinu, keď som zdravá a všetci sú zdraví, tak sa dve hodiny vydržať dajú.

Hviezdou v SND ste už niekoľko rokov, ako si vysvetľujete, že v televízii ste obsadzovaná až v poslednom čase?
To máte ako u športovca. Keď veľa trénujete, tak sa tie výsledky dostavia. A keď ukazujete, že sa viete niečo naučiť a zahrať nejakú scénu a k tomu tam je aj ohlas od diváka, tak potom je prirodzené, že producenti vás posúvajú ďalej. Treba skúšať, pracovať a vymýšľať. A výsledky prídu.

Momentálne ste maximálne pracovne vyťažená. Zdá sa, že naozaj beriete každú pracovnú ponuku. Cítite oveľa väčšiu zodpovednosť za syna a domácnosť, keď ste sama v porovnaní s tým, keď ste boli dvaja?
Zodpovednosť cítim rovnakú, lebo Juraj nie je typ muža, s ktorým sa môžete deliť o zodpovednosť za dieťa. Pracujem, robím všetko pre to, aby moje dieťa malo kde bývať, aby malo všetko, čo potrebuje. Starám sa, všetko platím ja, na pracovisku som zodpovedná, a to sa môžete kohokoľvek opýtať, a rovnako som to zvládala aj predtým... Nevidím v týchto obdobiach svojho života žiadnu zmenu. Nerozumiem teda prečo som od istého momentu len ja tá zlá.

Ako si to vysvetľujete?
Ja neviem. Som žena, ktorá pracuje, stará sa o dieťa, nie je ničím vinná, nemám nikoho, mám len svojich rodičov, priateľov a kamarátky, tak nikto na mňa nemôže povedať, že zanedbávam dieťa alebo prácu.

Možno je to tým, že váš bývalý partner naznačil príčinu vášho rozchodu, ktorou by mal byť iný muž. Vy ste sa zatiaľ k ničomu nevyjadrili a tým akoby ste súhlasili...
Moje vyjadrenie odznelo v televízii, v rádiu a novinách. Máte pocit, že je to nedostačujúce? Chcel mediálnu vojnu, ja nie, preto som sa stiahla.

Prečo to podľa vás robí?
Keď som s ním žila, všetci hovorili, že sa mi čudujú. Ja som ho napriek tomu vždy podržala. Teraz som ho nechala a všetci ľutujú jeho. Stavia sa do roly chudáčika. Možno je málo videný v televízii, chce reklamu... No nechápem, prečo má byť preto očierňované moje meno.

Vy ho poznáte dobre, asi by ste to mali chápať najlepšie...
Je to mužská márnivosť. Chce sa mi nejako pomstiť. Chce, aby ma ľudia nemali radi, tak ako vtedy jeho. Toto predsa chlapi nerobia. No musím priznať, že u niektorých sa mu to podarilo.

A čo v médiách spomínaná facka? Padla?
Samozrejme, že nie. Mne to pripadá ako zúfalstvo. Každý, kto sa na to spýtal, tak nielen že skonštatoval, že to nie je chlap, ale ešte tvrdil, že ja by som mu mala dať jednu do zubov za to, ako sa správa a žaluje.

Prečo si ju teda vymyslel?
Nedá pokoj, chce byť na titulkách takýmto spôsobom. Ako chudáčik. Jeho však nemôžu mať ľudia radi preto, že je chudáčik, pretože nie je. Keby bol chlap a naozaj ma mal rád, tak to nerozoberá v novinách a chodí za svojím dieťaťom.

On však tvrdí, že za dieťaťom chodiť nemôže.
Juraj mohol byť od samého začiatku so synom, koľko len chcel. No on nechodil, preto som zmenila pravidlá. A to sa mu znepáčilo.

Čo mu najviac prekážalo na tých podmienkach?
Nechcem to nazvať podmienkami. Opakujem, mohol prísť kedykoľvek. Je logické, že ak si to muž neváži, časom sa každá žena nahnevá a povie, ako to bude. A to sa už mužovi nepáči. Ja mám tiež svoje súkromie a nemôžem čakať, či príde, alebo nepríde. Keď sme boli spolu, robil si, čo chcel. A tak to chcel aj teraz, ale to už nepôjde. Mám už svoj život, chcem si ho nejako zariadiť a nemôžem tu stále na niekoho čakať. Pýtam sa, prečo sa jeden chlap stále len sťažuje na ženu, ktorá v živote niečo dosiahla, nie ako on. Mám nejaké výsledky, nielen rodinné, ale aj pracovné. V živote som neurobila nič zlé, nikoho som nepodrazila, skôr som vždy niekoho podržala. Aj Ďura. A všetci to vedia.

Ako ste navrhovali stretávanie so synom?
To sú príliš súkromné veci, prepáčte, ale nebudem o tom hovoriť.

Písalo sa aj to, že ste mu nedovolili, aby dal synovi k narodeninám darček.
To je tiež súkromná vec, ktorá prebehla v súkromnom byte, u mňa doma. A čo sa odohráva v mojom byte, to vám nepoviem. Nechcem to povedať. Darček nie je podstatný. Juraj niečo vždy začne a ja to mám vysvetľovať? Rozvíril zasa hladinu tak ako vtedy, keď ju víril tvrdeniami, že som bola neverná. O chvíľu povie, že som prešla nejakého chodca. Nemôžem sa stále len obhajovať a brániť. Ja mám veľa práce a stále niečo vysvetľovať, to sa nedá. Jeho treba zastaviť. Ako? Neviem.

Nedá mi neopýtať sa: Čo vás pri ňom vlastne päť rokov držalo?
Keď s niekým máte dieťa, snažíte sa s ním žiť, porozumieť mu a zotrvať vo vzťahu, robiť kompromisy... človek však časom zistí, že to vždy nie je možné. To je prirodzené. A keď sa niečo nedá, tak sa nebudem tváriť, že to príde možno o dva či o desať rokov. To nie. Ja mám, dúfam, život pred sebou a každý si ho chce radšej užiť v zdraví a šťastí.

Do budúcnosti chcete, aby sa mohol stretávať so synom?
Ja s tým problém nemám.

V čom je problém?
Vysvetľuje sa to ťažko. Problém je jeden celý Juraj Mokrý. Vy sa s ním dohodnete a na druhý deň je to už inak. Je to ako s jeho odpoveďami na otázky. Niečo sa ho opýtate, on odpovie úplne niečo iné. Už neviem, čo mám urobiť, je to v ňom...
Myslí to so súdnou dohrou v starostlivosti o dieťa vážne?
 Ak to pôjde cez súd, bude to určite najlepšie. Bude to všetko ošetrené. Keď sa ľudia nevedia dohodnúť, najlepšie je, keď sa to ošetrí právne. Nie sme jediní a je to podľa mňa najlepšia cesta.

Juraj povedal, že toleruje a rešpektuje, že pre Quida ste stredom vesmíru. Aká ste mama?
Ako každá, normálna, uvarím, starám sa, spievam mu, čítam knižky... neviem sa dočkať, keď mi to raz povie Quido sám. Snažím sa byť taká mama, že keď ma vidí, tak sa mi hodí do náručia, keď uvarím, všetko spapá, keď mu pustím hudbu, tak so mnou tancuje, keď ma vidí v televízii,  povie mamina a keď zistí, že som doma, tak ma chytí okolo krku a začne ma bozkávať.

Rozmaznávate syna?
Neviem, čo máte na mysli, ale ja ho stále bozkávam a objímam a šteklím a masírujem a hladkám a zase bozkávam a bozkávam, ale až tak ho nerozmaznávam, aby to tie ženy v jeho živote potom nemali také ťažké...